detského myslenia a cítenie, dokážu pochopiť detskú obrazotvornosť. Babičky majú na vnúčatá viac času ako ich matky, dokážu brať dieťa také aké je, kým ctižiadostiví rodičia často usilujú o to, aby dieťa zodpovedalo ich predstavám.
To je jedna strana mince. Lenže minca má aj druhú stranu. A tou je maximálne vyťaženie starej mamy mladými rodičmi. Keď mladí niečo potrebujú, naložia babičke toľko povinností a úloh, že nemá čas na vlastnú osobu, záujmy ani priateľov. Keď nepotrebujú nič, na babičku ani nepomyslia. Starostlivosť starej matky o vnúčatá je považovaná za samozrejmosť a preto za ňu väčšinou neprislúchajú slová uznania. Okrem toho sú mladí presvedčení, že babička si už užila svetských radostí, všetko má za sebou, nech sa teda stará. V takom prípade sa starostlivosť o vnúčatá stane pre babičku obeťou a nie poslaním, obohacujúcim život. Je u nás všeobecne zaužívané, že starí rodičia finančne prispievajú svojim aj päťdesiatročným deťom, ktoré sa toho dokonca dožadujú, na auto, chatu, dovolenku. Babičky z malého dôchodku dokážu prispievať vnukom na drahé ošatenie a prilepšiť im ďalším vreckovým. Nuž aj to dokážu deti zneužívať a stávajú sa z nich vydierači alebo prostriedkom taktiky v rukách dospelých či zbraňou jedného proti druhému.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
