zaoberá prešovská firma Premetal, s. r.o. "Podnikanie v strojárskej výrobe je dnes dosť zlé, ale podnikať v strojárskej výrobe pre poľnohospodárstvo je zlé na druhú," povedal jeden z konateľov firmy Slavomír Bernát (na obr.) Podnikanie v poľnohospodárstve závisí vo veľkej miere podľa neho od manažmentu toho ktorého podniku. "Stretávame sa s tým, že podnik funguje bez väčších problémov a len pol metra od areálu družstva je iný subjekt, ktorý je v likvidácii, alebo v konkurze. Pozorujeme taký trend, že práve tí, ktorí sú investične silnejší, budú zaberať tých, ktorí budú postupne odpadávať." Je to podľa jeho názoru i nutnosť, lebo v poľnohospodárstve je stále dosť vysoký objem dotácií. Nie všetci ich podľa názoru Bernáta používajú na ten účel, na ktorý boli poskytnuté. "Podľa nás dotácia je na to, aby sa prefinancovala časť stratovej výroby a na nové investície, ale je mnoho takých podnikov, ktoré dotácie vulgárne povedané "prejedia".
Firma Premetal, ktorá vznikla v roku 1995, dnes zamestnáva od 30 do 40 ľudí. Na trhu sa začala výraznejšie presadzovať v roku 1996. Vtedy mala firma tržby vo výške okolo 8 miliónov, o rok neskôr to bolo približne 25 miliónov a v minulom roku okolo 31 miliónov tržieb. To všetko pri stále nižšej výkonnosti ekonomiky štátu. Podľa slov konateľa Bernáta nie je problém vyrábať, kapacít má firma dostatok. Problémom možno nie je ani samotný predaj, problémom je však získať peniaze za dodaný tovar. "V návratnosti nie je istota. Vieme to síce dnes istým spôsobom riešiť, napríklad v automatizovaných systémoch riadenia vieme termíny splatnosti zablokovať cez počítač, ale to sa nedá uplatniť u každého."
Tak sa stáva, že časť platieb jednotlivých družstevníkov sa realizuje prostredníctvom komodít, doslova bártrovým obchodom. To značne predlžuje prísun peňazí do firmy. "Niekedy až človek žasne, ako získavame peniaze za svoj tovar. Mali sme dlžníka, ktorý nemal peniaze, takže nám dal kukuricu. Tú sme vymenili za sóju. Sóju sme vymenili za potravinársku pšenicu, tú sme dodali do jedného mlyna a až ten mlyn nám dal peniaze," skonštatoval Bernát.
Dnes firma dodáva svoje výrobky na celé Slovensko a čiastočne i do Čiech. Výrobky slovenskej firmy, ale najmä generálne opravy sú výrazne lacnejšie v porovnaní so zahraničnými. "Preto nás prekvapuje, že niektoré družstvá aj keď sú v takom zlom stave si kúpia zahraničný výrobok. Pritom majú aj našu ponuku na stole. Stretol som sa v čase štrajku poľnohospodárov s predsedom istého družstva, ktorý sa rozhodol pre kúpu nemeckého stroja. Na moju argumentáciu, že štrajkujú za kúpu slovenských výrobkov, odpovedal, že za svoje peniaze si môže kúpiť čo chce. V poriadku, ale potom nepresviedčajme občanov, aby si kupovali slovenské výrobky," povedal S. Bernát.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
