Kežmarčanov proti výstavbe sociálnych domov určených hlavne pre rómskych spoluobčanov v lokalite Rakúska cesta. Petíciou, v ktorej signatári vyjadrili obavu o svoj majetok a dokonca aj bezpečnosť, sa zaoberala na svojom ostatnom zasadnutí rada mesta. Výsledkom rokovania s petičným výborom bol prísľub, že činovníci mesta sa budú problematikou situovania sociálneho bývania intenzívne zaoberať, a že k nej opätovne zaujmú stanovisko aj poslanci mestského zastupiteľstva. Tí zasadnú do svojich poslaneckých lavíc dnes.

"Uvedenú lokalitu sme vybrali začiatkom februára. Mali sme vlastne na výber len z dvoch možností. Som presvedčený, že sme zvolili tú výhodnejšiu - predovšetkým z pohľadu už vybudovaných inžinierskych sietí. Na druhej strane, nech už by sme prijali akékoľvek rozhodnutie, tak či tak, by sa stalo predmetom petície," povedal nám pred konaním "rozhodujúceho" zastupiteľstva primátor mesta František Grohola a dodal, že počas uplynulých dní sa spoločne s pracovníkmi oddelenia výstavby mestského úradu venoval prehodnoteniu všetkých možných do úvahy prichádzajúcich alternatív riešenia problému. "Padli aj slová, ako napríklad snaha o 'koncentráciu'. V Kežmarku žije do šesťsto Rómov. V lete ich je o niečo menej a v zime zasa vďaka migrácii o čosi viac. My chceme vyriešiť otázku bývania pre 250 z nich a zároveň umožniť rekonštrukciu domov, v ktorých bývajú dnes a ktoré sú v dezolátnom stave," povedal ďalej F. Grohola.

Ako ďalej uviedol, niektorí Rómovia sa k plánovanej výstavbe svojich budúcich obydlí stavajú mimoriadne aktívne. Podieľať by sa na nej však mali všetci. Účasťou na výstavbe sa totiž sleduje vytvorenie akéhosi "vlastníckeho" pocitu, čím sa chce predísť predčasnej devastácii objektov, ku ktorým nájomník nemá žiadny vzťah. Keby sa pred rokmi neboli Rómovia presťahovali do centra Kežmarku s cieľom asimilovania s väčšinovým obyvateľstvom, nemuseli by sme teraz riešiť otázku ich sťahovania na iné miesto. Tí, čo protestujú prostredníctvom petície teraz, mali vlastne protestovať už vtedy. Lenže pred rokmi to nikoho nenapadlo a my teraz inú možnosť, ako riešiť problém presťahovaním, jednoducho nemáme," skonštatoval F. Grohola, ktorý sa neodvážil predpovedať rozhodnutie poslaneckého zboru mesta.

Nám sa okrem odmietavých stanovísk voči sťahovaniu Rómov kamkoľvek v katastrálnom území Kežmarku podarilo získať aj informáciu o jednej úplne odlišnej reakcii obyvateľa mesta. "V súvislosti s petičnou akciou sa na sociálnom odbore prihlásil jeden Kežmarčan a informoval sa, ako by sa mohol stať Rómom. Tento mladý človek so ženou a dieťaťom, vzhľadom na svoju zlú ekonomickú situáciu, už niekoľko rokov márne rieši svoj problém s bývaním a v šanci, ktorá sa núka Rómom vidí cestu, ako pomôcť aj sám sebe," povedal nám zástupca prednostu Okresného úradu v Kežmarku Jozef Harabin.