Kde sú propagandisti?

Občas si takmer všetci radi pozrieme televíziu. Nemusí to byť len Slovenská televízia a niekedy ani slovenská. Zrejme aj náš prezident si občas zapne

tú svoju svietiacu bedňu, ale ho to veľmi nepoteší. A prečo? No predstavte si, že ste prezident Slovenskej republiky a nie ste v Slovenskej televízii. Toľká ignorancia. Našťastie pán prezident je výborne informovaný a vie, kto v tom má prsty. Vraj nejaká Demokratická strana, tak to je teda drzosť, strana s necelými dvoma percentami nepúšťa do vysielania skoro stopercentného prezidenta. A ľudia teraz nevedia, čo on celé dni pre nich robí. Nemyslím si, že by sa to dozvedeli, hoc by hneď celé televízne noviny boli o ňom, to ale nie je podstatné. Podstatný je spôsob, ako urobiť nápravu a to sa dá viacerými spôsobmi. Urobiť pravidelnú prezidentskú desaťminútovku pred správami, zriadiť vlastný prezidentský kanál, alebo natáčať Schustera nonstop a púšťať to v priamom prenose cez internet? Problémom by ale nebolo len množstvo odvysielaných informácií o ňom, problém by vznikol aj z toho, či by boli pozitívne alebo negatívne. Treba jednoducho povyhadzovať všetkých kritických hyenistických redaktorov. Otázky do interview by nepochybne mali byť vopred dohodnuté, aby sa každý mohol poradiť so svojimi poradcami. Načo pohotovo vymýšľať nejaké unáhlené závery vlastnou hlavou, ešte aby som sa pomýlil. Takto to teda dopadne, keď ľudia dostanú vo voľbách dve možnosti - zvoliť si polodiktátora alebo polokomunistu. Obidvaja musia byť propagandisti, aby sa z ich pohľadu mohli stať veľkými štátnikmi a otcami národa, či čím to vlastne chcú byť. Nevedia pochopiť, že v skutočnosti robia všetko proti tomu, aby ich niekto takými naozaj videl, naopak dokazujú, akí zaiste nie sú. Je ľahké kochať sa vo vlastnej veľkoleposti pred obrazovkou STV, kde zaberám tri štvrtiny vysielacieho času a neuvedomovať si, že agilné reportáže o stretnutiach s dôchodcami a zdobení paláca farebnými žiarovkami nikoho do dejín nezapíšu inak, ako človeka neschopného prekročiť svoj tieň. Tieň človeka poznačeného komunistickou kariérou v totalitnom štáte snažiaceho sa uspieť na poli demokracie spôsobmi do tohto obdobia sa nehodiacimi.