ťažko bez rizika žaloby prekladať, keďže podozrenie hraničí s prvohlavovými paragrafmi.
Zároveň sú ale jasné i dve iné veci. Po prvé, nech tieto návrhy vzišli z akejkoľvek temnoty, sú na stole a rokovať sa o nich bude. Predstavujú totiž VEREJNÚ podmienku pokračovania tejto koalície, prednesenú jej druhým najsilnejším subjektom. Nič nemení na povážlivej skutočnosti, že šéf SDĽ si dokument "Zdôvodnenie potreby rekonštrukcie vlády SR (...)" nedal schváliť Republikovým výborom. Bol ale vypracovaný v súlade s predchádzajúcimi inštrukciami tohto orgánu. Toto je dôležité, keďže okolie Dzurindu sa stále ukája nádejami, že ide o sólopodnik Migaša, ktorý ešte môže byť akýmsi ďalším grémiom SDĽ stiahnutý.
Po druhé, po opadnutí prvých vášní je tiež zreteľné, že Migaš nepredložil na koaličný stôl žiadnu hlúposť. Úvahy o tom, že dvadsaťhlavá vláda je na slovenské pomery nadrozmerný náklad, sa objavili už v čase zostavovania kabinetu. A revitalizovali sa presne pred rokom - práve v podobe návrhu zrušiť nadbytočných podpredsedov. Palko i Čarnogurský však vtedy boli zborovo zahriaknutí, medziiným i zo strany SDĽ. Mimochodom, na RV SDĽ navrhoval zníženie členov vlády z 20 na 14 ešte na jeseň Magvaši: "Moje návrhy neboli akceptované ani na úrovni ostatných koaličných subjektov, ANI V SAMOTNEJ SDĽ. Nebola politická vôľa vstupovať efektívnejšie do výkonu vládnej moci", glosuje sociálny minister "predkošovanovské" pomery v strane. Napokon, vecnú racionalitu redukcii kabinetu priznáva aj Ivan Mikloš a opätovne KDH, ktoré deklaruje (na rozdiel od DS) aj politickú podporu projektu. Samozrejme, ak sa nájde širšia zhoda a miesto pre KDH (Čarnogurského) aj v novej konštelácii.
Ak vynecháme bonmototvorbu Milana Kňažka ("verejnosť nezaujíma, či vo vláde sedí 7 alebo 50 ministrov"), principiálnou námietkou SDK, SMK a SOP je, že Migašova redukčná kúra by otvorila "posvätnú" koaličnú dohodu. Všetci, ktorí pamätajú dramatický seriál "neprekročiteľných podmienok", vyhrážok a ultimát z októbra °98, vystríhajú pred týmto scenárom, ktorý by vraj mohol vyústiť do absolútnej nedohody a rozvratu. Majú najskôr pravdu, a aj preto je iniciatíva SDĽ oprávnene vnímaná ako deštruktívna. Migašovi sa pripisuje cielený zámer koalíciu rozbúrať a potom s poukazom na "nekonštruktívnosť" partnerov už do novej nevstúpiť, týmto manévrom si posilniť stranícku pozíciu, dobyť opäť predsednícky post na zjazde a s vynoveným mandátom prípadne vstúpiť do rokovaní s HZDS.
Skutočné či domnelé úmysly Migaša sú však jedna vec, celkom iná ale to, že argument o zhubnosti otvárania koaličnej dohody nie je až taký nepriestreľný. Jednak je načase si uvedomiť, že SDĽ stavia záležitosť ako VEREJNÉ ULTIMÁTUM, takže ulica je vlastne jednosmerná - alternatívou bude asi iba okamžitá explózia. Po druhé, za rétorikou o "krehkosti dohôd" (a pod.) sa v najhlbšom jadre skrývajú iba osobné ambície niektorých dinosaurov, ktorí sa cítia byť redukciou ohrození. A takisto je v hre aj mocenský maximalizmus premiéra. Dzurinda by si terajšie rozloženie síl v exekutíve, ktoré je doslova výsmechom pomerného princípu a pre neho a jeho SDKU až absurdne výhodné, rád uchoval. Summa summarum - ak SDĽ bude schopná zriecť sa dvoch ministrov, nebude pre ňu problém presvedčiť verejnosť, že to isté môže urobiť aj SDK. Jednoducho a jasne - prekonfigurovať celý systém z 9:6:3:2 na pomer 7:4:2:2 je len otázkou politickej vôle.
Omnoho väčší zádrhel "migašplánu" leží inde: Za pochodu sa vlády neprekopávajú, pretože prerozdeľovanie agendy a kompetencií, sťahovanie úradov, personálu a spol. sú kauzy koncepčné, ktoré sa i v prípade jasnej výhodnosti riešia pinzetou a nie baranidlom. Inak povedané, fúzovanie a redukcie v priebehu volebného obdobia ohrozujú funkčnosť vlády, preto nie sú v móde. To je skutočný a jediný prijateľný protiargument "rekonštrukcie tu a teraz", nie politické výhovorky.
Ak Migaš a SDĽ chcú úspornej veci naozaj pomôcť, nech navrhnú redukciu vlády zákonom pre ďalšie volebné obdobie. Zožnú aplauz na otvorenej scéne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
