ďalších posedáva pred budovou belgického veľvyslanectva v Bratislave. Je tesne pred obedom a všetci už vedia, že víza dostanú až po ďalšej noci prebdenej na chodníku.
Renáta pricestovala vlakom z Košíc, noc strávila pred ambasádou, aby sa ráno o deviatej dozvedela, že sa jej neujde ani jedna z 30 časeniek. Práve tá by jej zabezpečila šancu získať víza.
"Znamená to pre mňa, že tu musím zostať ďalší deň. Čakám na kamaráta. On ma vystrieda, aby som sa mohla aspoň na päť hodín vyspať a ráno sa dúfam dostanem na rad," pokračuje Renáta.
S belgickými vízami vôbec nepočítala. Pred týždňom sa vrátila z Veľkej Británie, kde už rok a pol robí aupairku. Cez Belgicko len prechádza, aj napriek tomu k britským musí teraz priložiť aj víza belgické. Noc prežila vďaka ochotným spolučakajúcim, ktorí jej požičali deku a karimatku.
"Situácia pred našou ambasádou sa nám vonkoncom nepáči. Neexistuje však spôsob, ako tento problém vyriešiť. Ak by sme totiž rozdali ráno viac časeniek, situáciu nezvládneme administratívne," povedal nám belgický konzul Elie Loos. "Nie je lepšie riešenie."
Konzul potvrdil, že denne rozdajú len 30 až 35 časeniek. "Neznamená to však, že by sme vydali iba toľko víz," hovorí Loos.
Organizácie, ktoré žiadajú naraz o víza pre viac ako 15 ľudí, ich dostanú ešte v ten istý deň.
"Od 10. apríla sme denne vydali priemerne 135 víz," dodáva konzul.
"To je týranie mladých ľudí," sťažuje sa Renáta. Napriek tomu je zmierená s tým, že počká ďalších 24 hodín. Nazajtra má už totiž kúpený lístok na ostrovy. Ambasáda údajne uprednostnila aupairky, ktoré mali už zaplatený lístok nadnes. Renáte odkázali, že má ešte jeden deň čas.
Práve čas je v týchto dňoch najväčším nepriateľom slovenských autodopravcov. Tak ako všetci ostatní, aj oni trávia noci pred veľvyslanectvom. Pomedzi prsty im každým dňom preteká kšeft. Bez víz nemajú prácu. Nestrácajú však len jednotlivé zákazky, ale čoskoro ich môžu z trhu vytlačiť českí alebo maďarskí prepravcovia, ktorých víza neblokujú. Ambasáda nepovažuje za riešenie ani rozdeliť rady čakajúcich na tranzitné a pobytové víza, ako navrhujú nervózni prepravcovia. "Je to presne rovnako náročná práca," hovorí Loos.
"Aj napriek tomu, že sme tu takto spoločne, žiadna zábava to tu nie je. Je tu smutno, dievčence tu ležia na zemi ako tuláčky," hovorí jeden z dopravcov. "Jediné šťastie, že včera nepršalo. Čo však bude túto noc?" pýta sa s očami upretými k oblohe asi tridsaťročný muž.
Autor: Matúš KOSTOLNÝ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
