členení Slovenska. Podľa uznesenia vlády by expertné skupiny mali pripraviť aj variantné návrhy počtu regiónov. Tie majú slúžiť ako porovnanie k pôvodnému návrhu 11+1 kraj. Dôraz na vypracovanie variantov kládla hlavne SDĽ.
Zatiaľ však neexistuje dokument, ktorý by pracovnej skupine jasne povedal, ktoré varianty treba rozpracovať. Mlčky sa predpokladá, že sú to varianty 3+1 a 8 krajov. Splnomocnenec vlády pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský povedal, že porovnaniu modelov sa nebráni, lebo pred odovzdaním koncepcie decentralizácie podrobne skúmali aj iné možnosti. Na otázku, akú šancu majú iné modely rozdelenia Slovenska, povedal: "Pretože vláda schválila symetrický model členenia Slovenska, 3+1 nemôže obstáť." Symetrický model znamená, že počet krajských úradov štátnej správy a počet krajských (regionálnych) volených samospráv je rovnaký. Podľa Nižňanského hlavným kritériom členenia Slovenska by mala byť výhodnosť pre samosprávy.
Viktor Nižňanský tvrdí, že po hektickom období diskusií o reforme sa atmosféra uvoľnila. Dôležitým materiálom, ktorý sa v tomto čase rozpracúva, je koncepcia verejnej kontroly. Mali by sa stanoviť jasné pravidlá pre mechanizmus zadlžovania obcí a to, či mestá a obce majú byť súčasťou štátnej pokladnice alebo nie. Nižňanský si myslí, že obce a mestá sa až na výnimky k zadlžovaniu správali zodpovedne. "Ak z komunálnej zadlženosti 9 miliárd odčítame dlhy Košíc a Banskej Bystrice, dostaneme okolo 5,5 miliardy, čo na vyše 2600 miest a obcí nie je tak veľa." Štát vytvoril za rovnaké obdobie podstatne väčšie dlhy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
