veľké národy v Európe, preto ako dobrý vlastenec a národovec po 20-ročnej práci vydáva dielo, ktorým sa Slováci - hoci do počtu malý národ - začleňujú čestne aj v tejto oblasti odbornej činnosti do európskej kultúrnej sféry. Kuchárska kniha obsahuje 1500 receptov, rady gazdinkám, výchovné ciele určené mladému pokoleniu, texty pre odbornú prípravu kuchárok, kuchárov a gazdiniek. Zaujímavá je Babilonova charakteristika slovenských žien v 19. storočí v tom zmysle, že Slovenky (mestské ženy) radšej čítajú romány, noviny, hrajú na "klavieri", venujú sa spoločenskej činnosti, len nie a nie vziať varechu do ruky a krútiť sa okolo sporáka.
Ján Babilon, vážený budapeštiansky mešťan pochádzal z mnohodetnej rodiny a ako sirota sa sám prebíjal životom. V jeho budapeštianskej reštaurácii sa podľa ústneho podania schádzali popredné slovenské kultúrne osobnosti a tým podával jednoduché, ale veľmi chutne pripravené jedlá, ktoré sa v priebehu mesiaca ani raz neopakovali.
Pre zaujímavosť vyberáme z pokynov, ako má byť postavená kuchyňa: "Kde sa kuchyňa stavia, potrebné je na to ohľad brat, aby bola vidná a priestranná. Sporisko (obyčajne šparherd) má byť tak postavené, aby za ním bolo ohnisko (hiard), pritom má byť pár veterných vecí (vindofen), na ktorých sa cukor a iné veci v chytrosti chystať musia. Ohnisko je preto potrebné, že mnohí nemajú radi také pečienky, ktoré sa v sporisku pečú, môžu sa teda pri otvorenom ohni piecť. Podobne aj druhé jedlá, ako biftek a karbonátky, ktoré sa nad uhlím pečú, aby totiž smrad do komína išiel, ináče celý dom smrdí.
Pekárska pec, v ktorej sa majú piecť cestá a rozličné pečivá, má byť postavená naproti svetlu; pri varení sa totiž na sporisku pečivo poriadne nepečie, najmä maslové cesto sa v peci pečie omnoho krajšie. Pekacie rúry majú byť obrátené do svetla, stoly so stolkami (šuplódňami); tably (táfle) majú byť z čistého tvrdého dreva a majú sa postaviť čo najvhodnejšie. Dookola majú byť police, kde sa budú klásť kastróly a vešať pokrievky. Kastróly a hrnce sa majú klásť na police, žeby zvnútra povetrie mali; keď sa potrebujú, majú sa opláknuť čistou vodou. Na furmy a veľké misy (vajdlingy) treba kasňu s poličkami a mrežovými dvierkami, žeby mala vzduch; furmy sa majú držať čisto. Keď sa vyprázdnia, musia sa často vymyť, suchou handrou utrieť a na určené miesto položiť.
Kuchynský riad, šafle, krhly a iné veci sa nemajú brať na inšiu potrebu ako do kuchyne; čo je na varenie a pitie, má ostať čisté. Keď aj na dne dačo prihorelo, vtedy nech sa dá doň popola a vody a nech sa nechá stáť na teple, kým sa prihorené samo od seba neodmočí. Pretože v medených zle pocínovaných kastróloch varené jedlá zdraviu škodia, napomínam mnohých, aby odložili skúposť alebo nedbanlivosť a aby si ich dali pocínovať, veď jedlo je na udržanie, a nie na ukrátenie zdravia."
V pokynoch oslovuje všetkých, ktorí pripravujú pokrmy takto:
"To najjednoduchšie jedlo sa pri rozumnosti podarí aj osobe nezbehlej v kuchárstve, kdežto nedbanlivosť alebo neopatrnosť aj vyučeného kuchára zahanbiť a prezradiť môže. Nie je teda pravda, že pri plnej zásobnici (špajze) sa musí dobre variť, lebo pri dobrom varení i toho najjednoduchšieho jedla sa požaduje rozumnosť a cvičenie a táto kniha na to každému príležitosť poskytuje."
Čo je na kuchárskej knihe z roku 1870 jedinečné je to, že autor ju ručuje širokým ľudovým vrstvám, preto sú recepty zrozumiteľné, jasné a jednoduché, skromné, pôstne i gurmánske. Väčšinou (okrem jedál zo žiab, rakov, čvikot a pod.) sú použiteľné i teraz, ak neobsahujú veľké množstvá cukru a špeciálne v súčasnosti nepoužívané prísady.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
