pribúdajúcou intenzitou slnečných lúčov aj jašterice zvyšujú svoju čulosť. Keďže požerú veľa škodlivého hmyzu a slimákov, sú veľmi užitočné. Preto, ako aj pre ich kultúrnu hodnotu ako pôvodného prvku našej fauny, sú všetky druhy jašteríc chránené. Veď aj tak majú veľa nepriateľov. Prenasledujú ich rôzne mäsožravé živočíchy, napr. užovky hladká a stromová, dravce a krakovcovité vtáky, strakoše, bociany, diviak a líška. Ich najväčším škodcom je však človek, lebo kultiváciou krajiny narušuje ich životné prostredie, časti ich otravuje agrochemikáliami, priemyselným odpadom a pod. V našej krajine žijú štyri druhy jašteríc. Aspoň krátko sa o nich zmienime.
Jašterica obyčajná (obr. 1) je najhojnejším zástupcom rodu, rozšírená od nížin až po stredohorské pásmo. Chrbát má najčastejšie hnedý, po jeho stranách sa tiahnu pásiky tmavších škvŕn s belavým stredom. Samčeky bývajú na bokoch zelené, čo niekedy zapríčiňuje ich zámenu s väčšou jaštericou zelenou.
Jašterica obyčajná sa zdržiava prevažne na zemi, po zvislých skalách a kmeňoch stromov sa nešplhá. Vyhľadáva slnečné suché priestory, okraj lesov pasienky, krovinaté stráne, brehy tokov, železničné a cestné násypy atď. Vyskytuje sa aj v mestskej zeleni, riedkych sadoch, v záhradkách, na cintorínoch a pod. Horlivo chytá motýle mlynáriky, čím je osožná pre záhradkárov.
Jašterica múrová (obr. 2) je zriedkavejšia. Žije v pahorkatinách a horách, vystupuje do nadmorskej výšky 1100 metrov. Vyznačuje sa štíhlym telíčkom, dlhým tenkým chvostom a úzkou zahrotenou hlavou. Spoľahlivo ju poznáme podľa schopnosti šplhať po zvislých hladkých stenách, čo iné jašterice nedokážu. Obýva slnečné skalnaté stanovištia. Je veľmi otužilá. Na jar sa objavuje skoro po roztopení snehu, na jeseň za slnečných dní vylieza ešte v novembri.
Jašterica živorodá (obr. 3) je rozšírená v pahorkatine a horách až do nadmorskej výšky 2000 metrov. Je hnedá, často s bronzovým leskom. Žije na močaristých lesných lúkach a čistinách, na rašeliniskách, na brehoch rybníkov a pod. Jej návyk na prítomnosť vody sa prejavuje i na jej únikovej reakcii. Vyplašená sa rada ukrýva vo vode. Mláďatá kladie v júli až auguste, teda pomerne neskoro. Na rozdiel od ostatných jašteríc, ktoré kladú vajíčka, je vajcoživorodá. Mláďatá sa vyvíjajú vo vajíčku v tele matky, z obalu vajíčka sa vyslobodzujú až pri kladení.
Jašterica zelená (obr. 4) je naša najväčšia, najkrajšia aj najvzácnejšia jašterica. Dorastá do dĺžky 30 - 40 centimetrov. Samičky sú hnedé až zelenkasté. Dospelé samce sú pekne trávovozelené, v čase párenia majú blankytne modré hrdlo.
Jašterica zelená žije v teplých nížinách a stredných polohách. Obýva trávnaté a kamenisté slnečné svahy, múriky viníc a záhrad, staré domy a pod. Najlepšie sa jej vodí na vápencových pôdach.
Kresby: autor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
