platí za najlepšieho entertainera našich susedov. Zverujú mu televízne Silvestre, na Frekvenci 1 má rozhlasový program 'Dobré kafe', pôsobí v FK Amfora, prispieva do federálneho denníka 'Alois' a do rovnako federálneho týždenníka 'Mosty'. Podniká. Tento týždeň vystúpil Petr Novotný so svojím hosťom, českým Elvisom, ako nazval Karla Zicha, aj v Košiciach.

* Bavíte sa?

- Bavím sa tým, že bavím druhých. Zavše mávam tri predstavenia denne a bývam aj dve hodiny na javisku sám. Je to nádherná práca - vymýšľam si, drístam a ľudia padajú. Musia sa váľať od smiechu po zemi, kým sa neváľajú, nebudem spokojný. Keďže mi za to aj slušne platia, musím povedať, že mám bezvadné povolanie. Už si iné ani neželám.

* Ste bohatý?

- Som bohatý.

* Ako stíhate všetky svoje aktivity?

- Mám centrálny mozog. Počítač, pre ktorý som si sám navrhol software, ktorý za pomoci odborníkov sme dotiahli do úplnej dokonalosti. Infračervenou cestou komunikuje s mojimi hodinkami, diárom, organizuje čas vyše dvom stovkám umelcov, samočinne posiela objednávky a platobné príkazy, dokonca mi navrhuje, ktoré vtipy mám v ktorom meste rozprávať, aby som sa neopakoval. Fantázia!

* Kedy ste sa prvý raz ocitli na javisku?

- Nadšene som naň vstupoval od deviatich rokov čoby ochotník. Dostal som sa vtedy omylom do dramatického krúžku, lebo som sa nazdával, že ide o krúžok gramatický. Už jedenásťročný som hral za peniaze ako nefalšovaný profík. Na gymnáziu som pod vplyvom Semaforu založil kabaret Hej rup.

* Nepokúsili ste sa o prijímačky na divadelnú fakultu?

- Pokúsil. Správne však rozpoznali, že nemám talent a začal som v Prahe študovať filozofiu a češtinu.

* Vaše štúdium?

- Filozofiu som mal ako hlavný predmet, češtinu ako vedľajší. Hrozne ma bavila literatúra, žiaľ, napokon mi zlámali väzy staročeština a staroslovienčina. V treťom ročníku som stroskotal na historickej gramatike. Opakoval som, prerušoval, vymýšľal finty, ako sa na škole udržať, lež beztak som filozofickú fakultu opustil.

* Obľúbený spisovateľ?

- Čapek. Mám od neho skoro všetko, čo kedy vyšlo. Ba niektoré knihy sú také vzácne, že ich uschovávam v trezore.

* Sám ste písali aj texty.

- Prvé naivné a hrozné pokusy som mastil od pätnástich do osemnástich rokov. Neovládal som remeslo. Neskôr u Fešákov som sa k písaniu vrátil a vypotil vyše sto textov.

* Vraj ste účinkovali ako bábkoherec čierneho divadla.

- Začiatkom sedemdesiatych rokov som sa v Mikrofóre stretol s Jakubom Jakoubkom, vtedy hercom čierneho divadla, dnes diskdžokejom. Prišiel mi do rádia ponúknuť argentínsku hudbu, ktorú mu nik nechcel hrať. Ja som práve oslavoval narodeniny, tak som mu ju pustil. Čo sa dialo nasledujúce tri dni, bolo úplne neuveriteľné, ale pre môj život typické. Na druhý deň mi o šiestej ráno volal, nech okamžite prídem na žúr a vezmem si so sebou dve fotografie, lebo poletím do Brazílie. Rozospatý a ovínený som sa dostavil a do týždňa som išiel sťaby herec s Laternou magikou na zájazd do Rio de Janeira. Čierne divadlo Laterny magiky bolo jediným zamestnávateľom, ktorého som kedy mal.

* Zato ste potom sedávali v prehrávkových komisiách.

- Niečo za niečo. Riaditeľ kultúrnej agentúry bol podkutý marxista, ale nad Fešákmi držal ochrannú ruku. Občas sme mali zakázanú Prahu, ale netrpeli sme. Učil som na ľudovom konzervatóriu hovorené slovo a psychológiu diváka, takže ľudí, ktorí pri prehrávkach neprešli, som ťahal k sebe a pokúšal sa ich čosi naučiť. Zo všetkých daní, ktoré sme platili dobe, mi táto prichodila, ako najmenej trápna. Ale hanbím sa za ňu dodnes.

* Začiatkom deväťdesiatych rokov ste si založili firmu...

- V osemdesiatom roku som prevzal vedenie kapely Fešáci a prvý raz v živote robil to, čomu dnes vravíme manager. Po prevrate mi podnikanie ani vo sne neprišlo na um, umelecká činnosť ma plne vyťažovala, ale chcel som, aby skupine vyšla platňa. Nosil som nahrávky po štátnych a súkromných vydavateľstvách, všetci sa však báli, že sa Fešáci nebudú predávať. Zaumienil som si teda, že ju vydám sám. Išiel do banky a prosil, či by mi nepožičali. Vraj musím mať IČO. Zistil som si, čo to je, vybavil si ho a v banke mi požičali milión. A to som nemal pri sebe ani občaňák! Zabudol som si ho doma a jednako mi peniaze požičali! Keď sa žena pýtala, ako je možné požičať si takú sumu bez občianskeho, nevedel som odpovedať. Vydal som dvojalbum, predalo sa ho obrovské množstvo a ja som pomerne rýchlo zarobil veľké peniaze. Zapáčilo sa mi to.

* Dnes už menežujete dve stovky umelcov...

- Sprostredkovávam ich, nikoho nemám výhradne. Ak si niekto objedná vystúpenie Dana Hůlku, Fešákov, dychovku a chcel k tomu striptíz, tanečníkov, raut a ozvučenie - zariadim. Je to jednoduché. Pravda, keď máte dobre organizovaný podnik a rozumiete počítačom. Firma sa mi prirodzenou cestou zväčšila a dnes má ročný obrat okolo tridsiatich miliónov. Nemám nijakých zamestnancov, iba jednu brigádničku, ktorá mi štyri hodiny denne kŕmi computery dátami. Keď má počítač dobrý program, vie v dnešných technických časoch pracovať sám.

* Váš najväčší podnikateľský úspech?

- Asi Nedvědi na Strahove. Pre každého to bol úplne bláznivý projekt, ale ja som ho bral od začiatku ako tutovku. Nezískali sme jediného sponzora a ja, fyzická osoba, som investoval do Strahova dvanásť miliónov. Ale bral som potom, logicky, aj celú tržbu. Nebolo s kým sa deliť.

* Vaša sestra spáchala samovraždu.

- Zabil ju výbuch plynu, rodičov ťažko zranilo, celý dom sa ocitol v troskách. Vôbec nemožno opísať, čo všetko sa v tom okamihu stalo. Bol to rozhodujúci zlom v mojom živote. Neskutočná tragédia spojená s utrpením a bolesťou, prekračujúcou akékoľvek telesné hranice. Dovtedy som bol bohém s nezodpovedným vzťahom k životu a okoliu, podliehajúci síce náladám, ale kladne naladený. Hocičo ma rozhodilo, rozčuľoval som sa. Odvtedy ma nezrazí vôbec nič. Nikto ma nedostane. Naozaj nik a nič.

* Aký humor vyznávate?

- Sám sa bavím čímsi iným, než čo pokladám za zábavu vhodnú pre masu divákov. Osobne mám rád anglický humor. Monty-Pythona. Necítim to ako schizofréniu. Pokúsil som sa oživiť estrádu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.