z Olympijských hier v Sarajeve, majster Československa, neskoršie majster Slovenska ako tréner hokejistov HC Košice, jeden z najlepších ligových kanonierov v histórii československého hokeja, slovenský rekordman v počte nastrieľaných gólov, keď v jednej sezóne strelil neuveriteľných 49 gólov, a to v kvalitatívne náročnejšej československej lige.

A ako si žije Vinco Lukáč dnes?

"Momentálne som niekoľko mesiacov nezamestnaný, čo ma veľmi trápi. Celý život som obetoval hokeju, ktorý je mojou najväčšou láskou. Aj teraz by som chcel pomôcť košickému hokeju, odovzdať svoje skúsenosti, svoje meno, no zatiaľ sa potvrdzuje, že doma nie si prorokom. Veľmi ma to sužuje, no dúfam, že k hokeju sa čoskoro vrátim. Neviem si totiž predstaviť robiť niečo iné," hovorí Vinco Lukáč.

"Vždy som bol maximálnym košickým lokálpatriotom, Košice mám nadovšetko rád a nechcel by som odtiaľ utekať. Tu žije moja rodina, moji blízki, priatelia aj nepriatelia, tu som doma," dodáva Vinco.

Aj keď sa Vinco v súčasnosti trápi, v živote je veľkým optimistom, rád sa smeje a rozosmieva svojimi bonmotmi aj ostatných.

"Žijem naplno, lebo do hrobu si nič neodnesiem. Doprajem svojej rodine, aj sebe, aj svojim kamarátom. Som rád, keď sú ľudia okolo mňa dobre naladení a spokojní. Vtedy som šťastný," prezrádza Vinco svoju životnú filozofiu.

"Som veľkorysý človek, žiadny žgrloš. Veď keby som šetril, mohol som dnes mať tri baraky a štyri autá. Ale ja chcem žiť svoj život na sto percent, spoznávať svet, dopriať si. Bývam s rodinou v paneláku, dom som predal. Nič však neľutujem."

Náročný je Vinco na všetko, má rád kvalitné oblečenie, kvalitné nápoje, dobré jedlo, parfém, kvalitné autá...

"Na blšáku som nikdy nebol, hoci nezhadzujem nikoho, kto tam nakupuje. Oblečenie si vyberám sám, dôležité je, aby bolo kvalitné a ja v ňom dobre vyzeral," hovorí Vinco. Kvalitu dopraje aj svojej manželke, ktorú rád prekvapí novinkami zo sveta vôní. Vinco jazdí na BMW, no momentálne si musí šoférovanie odpustiť, lebo po nešťastnej nehode na predvádzacom dni Hondy mu odobrali vodičák. "Auto mi veľmi chýba, cítim sa ako bez nôh," posťažuje sa.

Jeho 13-ročný syn Vincko sa paradoxne nevydal v otcových šľapajách a neupísal svoj život hokeju.

"Nikdy som ho k hokeju nenútil, hoci gény po mne podedil. Je všestranne športovo nadaný, ale hokej súťažne hrať nechce. Keby hral, hovorili by, že som mu to vybavil. Keby nehral tak dobre, hovorili by mu, že otec bol lepší. Možno je to tak dobre. Každý si musí sám rozhodnúť, čo chce v živote robiť," rozhovorí sa o svojich deťoch.

Staršia dcéra, 21-ročná Lenka, je priateľkou mladého nádejného hokejistu Jirku Biceka, ktorý pôsobí momentálne za morom. Ich vzťah je už natoľko vážny, že sa začína hovoriť aj o svadbe.

"Nie som prísnym otcom, žiadny esesák. Svojim deťom by som priniesol aj modré z neba, ale držím sa zásady svojich rodičov. Nedaj deťom všetko, lebo potom im len poškodíš. Nebudú sa vedieť v živote obracať, nebudú samostatní. A to im vštepujem aj ja," tvrdí Vinco.

"Moja manželka Eva by si zaslúžila Nobelovu cenu, za to, že so mnou vydržala 25 rokov. Nebolo to jednoduché," uznáva sebakriticky Vinco, o ktorom je známe, že sa mu vždy páčili pekné ženy.

"Aj ja som sa páčil im," smeje sa.

"No manželstvo je posvätná vec a moja rodina je pre mňa všetkým, na ňu sa môžem vždy spoľahnúť, v nej mám oporu. Moja mama, moji súrodenci, manželka a deti, len im stopercentne dôverujem."

Ako nám Vinco ďalej prezradil, miluje muziku a keď počuje dobrú pesničku, je to preň ako balzam na dušu.

"Ľúbim aj dobré a rýchle autá, rád sa zabávam, tancujem, rozprávam vtipy," usmieva sa Vinco a na otázku, či potrebuje Viagru, pridá pre čitateľov dobrý vtip.

"Ja viagru nepotrebujem, ale viete, prečo ju používajú slovenskí dôchodcovia? Aby im nespadli tepláky."

Tvrdí o sebe, že je absolútne hravý typ, preto tipuje s Niké. Raz sa mu už dokonca podarilo vyhrať 330 tisíc na rozpise za 300 korún.

Rád sa pozerá na akčné filmy plné napätia, alebo skutočné príbehy zo života. "Možno na to nevyzerám, ale som veľmi citlivý človek. Pri niektorých scénach sa dokážem aj rozplakať," priznáva.

Vinco pochodil takmer celý svet. Nevidel len tie krajiny, ktoré nehrajú hokej. Predsa však má svoj zatiaľ nesplnený sen, chcel by raz vidieť žraloky a prejsť Austráliu krížom-krážom.

Dovolenky trávi už niekoľko rokov v Taliansku, lebo Taliani mu svojim temperamentom maximálne vyhovujú.

"Talianska móda, pláže, rušný život, hlasná vrava, muzika a výborná kuchyňa. To všetko mi veľmi reže. K dobrej dovolenke potrebujem slnko, more, dobrú stravu a príjemných ľudí, aby som si mohol v pokoji odpočinúť, poleňošiť, porozmýšľať a úplne zrelaxovať," prezrádza.

A prizná Vinco nejaké neresti?

"Samozrejme, že mám aj chyby. Veď som tiež len obyčajný smrteľník. Som veľmi prchký človek a za pravdu sa viem aj pobiť. Mnohokrát to potom oľutujem, ale to mi zostalo ešte zo športu, kde som sa musel rozhodnúť v sekunde. Učím sa byť taktikom, diplomatom, učím sa byť trpezlivejším,hoci uznávam, že mi to veľmi nejde," prezrádza Vinco, ktorý verí, že košickému hokeju ešte odovzdá svoje skúseností a dokáže, že Vinco Lukáč je len jeden.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.