textile vystavuje Mgr. Art. Michaela Dunaiová. Na strednej umelecko-priemyselnej škole v Košiciach vyštudovala odbor keramika. V septembri minulého roku absolvovala keramický odbor na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberá sa úžitkovým umením, nielen keramikou, ale aj šperkom a textilom. Košickú rodáčku sme oslovili pri príležitosti otvorenia jej prvej samostatnej výstavy.
- Vrátila som sa do Košíc, kde chcem naďalej pôsobiť ako výtvarníčka a založiť si vlastný ateliér. Momentálne si na živobytie zarábam aj tvorbou originálov pre riešenie interiérov, pracujem v oblasti keramiky a textilu. Chcela by som túto činnosť rozbehnúť aj s ďalšími mladými ľuďmi z branže úžitkového umenia. Pokiaľ ide o výstavy, toto je moja prvá vlastná.
Prečo ste sa rozhodli tvoriť práve v keramike, porceláne a textile?
- V prvom rade preto, lebo práve tu najlepšie dokážem vyjadriť svoje myšlienky a prejaviť zručnosť. Tieto materiály sú mi najbližšie.
Vravíte, že pri vystavovaných dielach ide hlavne o úžitkové predmety. Nesporne však plnia aj dekoratívnu a umeleckú funkciu. Sú tu trebárs objekty, ktoré napríklad vo mne vzbudzujú predstavu života na podmorských útesoch. Dali by sa interpretovať aj takto?
- To úplne nechávam na diváka. Konkrétne, takáto interpretácia mi na um neprišla. Teší ma však práve to, že každý tu môže vidieť niečo iné.
Osobne pri mnohých vystavovaných dielach vidím ovplyvnenie rôznymi kultúrnymi epochami. Niektoré keramické práce pripomínajú trebárs pyramídy či iné archaické diela. Vystavované textílie mi zas pripomínajú dávne americké kultúry, niečo podobné som napríklad videl v knihách o mayskej a aztéckej civilizácii, či kultúrach, ktoré predchádzali peruánskym Inkom.
- Tieto obrazy vznikli už skôr, okolo rokov 1994/95. Študovala som viaceré knihy, kde som objavila motívy, ktoré na mňa veľmi silno zapôsobili. Hneď mi napadlo, ako by som ich vedela vyjadriť po svojom, vo farbe a textile. Sú to motívy, ktoré som odtiaľ vyňala a voľne pretvorila podľa seba.
Niektoré prvky mi naozaj pripadajú ako citácie z archeologických a iných artefaktov.
- To nepopieram.
V každom prípade je to v našich končinách veľmi netradičná tematika. Z akých publikácií ste čerpali?
- Boli to hlavne nemecké a rôzne iné zahraničné knihy. Na vysokej škole sme mali veľmi dobrú knižnicu, kde sa mi podarilo nájsť skutočne veľa zaujímavých vecí.
Vystavované misy a misky zas evokujú tunajšie pamiatky z čias doby bronzovej. Zdá sa, akoby inšpirácia prichádzala skôr zo starších čias.
- No, mňa inšpiruje aj moderné umenie. Vlastne nemám výhrady voči žiadnej historickej epoche, čo sa týka umenia. Konkrétne tieto predmety môžu archaickú keramiku pripomínať aj kvôli tomu, že som sa pokúsila rekonštruovať spôsob takzvaného redukčného výpalu, ktorý sa používal pred tisícročiami. Veľmi sa mi to zapáčilo. A tie tvary si daný spôsob pálenia vyslovene vynucujú.
Niektoré veci dosť zabiehajú do abstrakcie, trebárs kolekcia porcelánových obrázkov s názvom Kalendár.
- Sú to také pocitové maľbičky. Robila som ich so zámerom vyjadriť atmosféru dňa alebo niečoho, čo som prežila.
Na prvý pohľad abstraktne vyznieva aj rozsiahla kompozícia Čas.
- Tu som chcela navodiť pocit cyklu prírody. V prvej časti obrazu všetko funguje a kolobeh nič nenarúša - cyklus života, potravinový kolobeh, samoočista prírody. V druhej časti už do neho vstupuje človek s priemyslom a mechanizmami, narúša prirodzené dianie. To je v tretej časti už úplne porušené. Je to taká ekologická téma.
Takže alegória konfliktu prirodzeného a neprirodzeného. V súvislosti s materiálom, farebnosťou i kompozíciou by to bolo možné pochopiť aj ako vyjadrenie toho, že čas víťazí nad všetkým, akokoľvek je to naoko trvácne.
V niektorých kompozíciách to umelecké dosť prevažuje nad funkčnosťou. Do akej miery je pre vás dôležitá jednak umelecká a jednak úžitková funkcia vašich diel?
- V prvom rade je veľmi dôležité, aby človek, ktorý robí úžitkovú vec a chce, aby bola dobrá, musí pamätať na jej úžitkovosť. Aby nevzniklo niečo, čo je síce krásne, ale nedá sa to použiť. Pri tvorbe voľnej veci je človek úplne slobodný, nič ho neviaže. Aj jeden, aj druhý aspekt ma veľmi zaujíma. Ako keramička môžem mať veľmi široký záber, lebo tu sa dá urobiť skutočne čokoľvek. Nemám v tom veľký rozpor, bavia ma obe veci. Všetko závisí od nálady. Niekedy ma bavia funkčné veci, inokedy zas úlety.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
