Tri veľké kufre a zopár pestrofarebných detských vakov

"O piatej ráno k nám prišla polícia a dala nám hodinu na to, aby sme sa zbalili. Povolenie na pobyt nám pritom malo vypršať až 31. mája. Aj tak by sme sa vrátili domov, ale z vlastnej vôle," uviedol 47-ročný bývalý baník. Hyseniovci nevedia určite ani to, či ich dom v dedine Vučitrn ešte stojí, alebo či zhorel dotla. Príbuzní spomínali, že vyhorel - ak je to pravda, rodina veru nevie, čo si v takejto situácii počne. V Nemecku žili zo sociálnych dávok, tri najmladšie deti Kosovo nikdy nevideli.

Vyše 100 000 kosovských Albáncov má podobné problémy pri návrate domov po rokoch strávených na Západe. Situácia etnických Albáncov sa v tejto juhosrbskej provincii zlepšila, no ekonomika je v bezútešnom stave. Operácia návratu utečencov sa ešte len začala, ale prvé problémy na seba nenechali dlho čakať.

Aj administrátor OSN v Kosove, Francúz Bernard Kouchner žiada západoeurópske vlády, aby zastavili repatriácie. V Kosove už totiž čoskoro nebudú voľné kapacity na prijatie navrátilcov bez domova. Vyzval tiež hostiteľské krajiny, predovšetkým Nemecko a Švajčiarsko, aby utečencom pomohli zmierniť šok z návratu do vlasti. Inými slovami, aby ich finančne podporovali aj po návrate do Kosova.

Aj podľa Marie Eleny Andreottiovej z úradu OSN pre navrátilcov, títo ľudia potrebujú peniaze, aby mohli začať nový život, a treba im aj prácu.

Po odchode srbských ozbrojených síl sa utečenci, ktorí našli útočisko v okolitých štátoch, v priebehu niekoľkých týždňov vrátili do Kosova, aj napriek varovaniam medzinárodných organizácií - a väčšinou bez ich pomoci.