naplnenie celého dňa, uplynulej soboty, kedy si politickí väzni spoločne s rehoľnými bratmi a obyvateľmi mesta pripomenuli udalosti spred päťdesiatich rokov. Vtedajšia moc personifikovaná do štátostrany totiž v priebehu jediného dňa a nasledujúcej noci zhromaždila všetkých "nepohodlných" kňazov i rehoľných bratov a sústredila ich na troch miestach na Slovensku. Jeden z koncentračných táborov sa nachádzal práve za múrmi kláštora v Podolínci.
"Stalo sa to v noci z 13. na 14. apríla v roku 1950. Zo všetkých kútov republiky sem doviezli 500 až 600 kňazov a rehoľníkov. Takmer na dva roky ich zavreli v kláštore ako vo väzení. Ľudia z mesta samozrejme nevedeli o čo ide. Keď zistili, že internovaní do novodobého koncentračného tábora sú kňazi, dav sa rozhodol ich vyslobodiť. Nezaobišlo sa to bez boja. Policajti museli dokonca strieľať a tiekla krv nevinných ľudí. Našťastie, nikto pri nepokojoch nezahynul," poodhalil závoj jednej z temných stránok československých povojnových dejín otec Hyppius. Spomenutí kňazi samozrejme nemohli byť za múrmi kláštora zavretí večne. Po čase boli premiestňovaní. Tí šťastnejší sa dostali do iných kláštorov. Iní museli narukovať na vojnu. Tu sa im dostalo hanlivého označenia na uniformách a v dokladoch prívlastok "politicky nespoľahlivý". Veľa bolo aj takých, ktorí z Podolínca putovali priamo do väzenia.
Nás prirodzene zaujímalo, ako si dnešná generácia pripomenie hrôzy, ktoré sa u nás diali v päťdesiatych rokoch. Konfederácia politických väzňov Slovenska zorganizovala spoločne s vedením mesta sériu odborných prednášok na tému spomenutých udalostí. Okrem informačnej nasýtenosti prirodzene nemohla chýbať ani duchovná očista. Slávnostnú svätú omšu celebroval biskup František Tondra. Pri tejto príležitosti sme sa opýtali otca Štefana na utrpenie, ktorým musia byť múry kláštora bezpodmienečne nasiaknuté. "Viete prečo to naši bratia vydržali? Prečo tu dnes dokážu bývať deti s pohnutým osudom a prečo tu žijú ľudia snažiaci sa o prehĺbenie náboženského života? Jednoducho preto, že toto miesto je vymodlené a všetky hriechy spáchané v minulosti sme z neho sňali modlitbami," povedal nám jeden z príslušníkov rádu redemptoristov, ktorí v súčasnosti kláštor užívajú.
O priestory sa delia so školopovinnými deťmi. V kláštore totiž sídlia aj dve cirkevné školy, z nich jedna internátna. Jej zvláštne postavenie je dané tým, že ju navštevujú deti s mentálnym postihom, ktoré tu aj žijú. Keďže vyhliadky na prežitie dôstojného života sú len veľmi malé, rehoľní bratia sa im snažia všemožne spríjemniť pobyt, ktorý trvá nanajvýš do ich pätnástich rokov života. Takto totiž chápu prejav lásky k blížnemu svojmu v praxi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
