nejasné zostáva, dokedy bude ešte firma DU zapísaná v registri politických strán. Po Zvolene je jasné iba toľko, že spoločne pod jednou značkou "harachovci" s "budajovcami" ďalej nepôjdu. Do popredia sa pretláčajú majetkovoprávne náležitosti rozvodu, o ktoré sa iba teraz rozpúta skutočný boj.
Väčšinoví priatelia "čo najužšej spolupráce" resp. fúzie s SDKU vo Zvolene prevalcovali menšinových "autonomistov". Cca dvojtretinová väčšina stopercentne ovládla stranu, na protest proti čomu krídlo Jána Budaja opustilo ďalšie snemovanie. Nie však ešte DU, keďže totálnou kapituláciou by rezignovali na "vyrovnanie", ktoré im Harachova skupina bude asi musieť ponúknuť. Že ako a čo sa bude deliť, keď väčšina sa rozhodne jednoducho vtiahnuť DU do SDKU (čím formálne nezostane žiadny iný právny následník), je však takisto záhadou.
Pre pochopenie princípu tohto rozvodového konania je nutné si uvedomiť, že obe strany na seba "niečo vedia", takže navonok prirodzené riešenia neprichádzajú do úvahy. Zvolen bol teda čosi ako formálnou kulisou pre verejnosť. Teraz sa začína "gros" hry pod stolom - bude sa licitovať a vydierať, karty budú miešať právnici, účtovníci a kompromateriály.
Politicky tento snem ohlasuje, že DU sa načas stáva akousi filiálkou SDKU. Z textu deklarácie, ktorú vo Zvolene schválili po odchode "budajovcov", sa dá explicitne vyčítať, prečo potreboval Dzurinda v piatok oprášiť svoju agendu "zjednocovania stredopravých strán". Okrem iného sa vo vyhlásení DU totiž píše: "Snem privítal a ocenil záujem SDKU o integráciu s DU. Zároveň konštatoval, že navrhnuté programové ciele SDKU sú blízke programovým cieľom DU". Nuž - ak by Dzurinda v piatok nezakurizoval, žiadny "záujem o integráciu s DU" by snemový dokument konštatovať nemohol. Predstavitelia SDKU totiž doteraz hovorili vždy iba o "individuálnom vstupovaní jednotlivcov, nie strán a kolektívov".
Premiérova barlička, ktorou vypomohol Harachovi (a, samozrejme, sebe), je však i palicou o dvoch koncoch. Naznačuje to ďalšia, na pohľad nevinná, ale možno kľúčová veta zvolenského dokumentu: "Mimoriadny snem DU vyzýva prípravný výbor SDKU a jej členov, aby využili čas, ktorý ostáva do ustanovujúceho snemu strany, na aktívnu spoluprácu pri napĺňaní obsahu vyhlásenia". Toto zdanlivo vágne posolstvo nie je ničím menej, než výzvou k regulárnemu zlúčeniu DU a SDKU na princípe rovnocennosti... Je temer isté, že idea narazí na zásadný odpor "otcov-zakladateľov" SDKU. Tí sú možno naklonení umožniť kolektívne vstupy do strany, celkom iste však odmietnu fúzie s proporcionálnym delením straníckych funkcií. Zaujímavé je, že Harach nevylúčil ani takú možnosť, že po rokovaniach DU-SDKU sa splynutie ani neuskutoční...
Isté sprehľadnenie pomerov možno čakať v poslaneckom klube SDK. Doteraz totiž kváril materské strany problém konštituovania Dzurindovej SDKU ako "šiestej platformy" v rámci klubu SDK. Touto požiadavkou navyše podporila svoje rekonštrukčné nápady i SDĽ a tému vnášal do koaličnej diskusie aj Hamžík. Pozvolenská novinka je v tom, že "šiesta platforma" prestáva byť aktuálna, keďže politickou základňou premiéra už legitímne môže byť frakcia DU. Tá sa "vyčistí" po avizovanom vystúpení Budaja a Šveca, ktorí asi získajú v rámci klubu SDK štatút nezávislých. K úplnému prečisteniu pomerov už potom postačí, aby konali tí, ktorí "kauzu" položili na stôl ako prví: Ak KDH vylúči zo svojej konzervatívno-kresťanskej frakcie 7 "dzurindovcov", tí by sa mali prirodzene včleniť do klubu DU.
Program "revitalizácie poníženej DU" a "návratu k liberálnemu obsahu politiky" vyhlásil pár hodín pred snemom Ján Budaj. Nemohol azda tento ponovembrový tragéd a večný smoliar vymyslieť ani lepší vtip: Demokratická únia je v predsmrtnej agónii a v rukách novozvoleného vedenia speje k samozániku. Otázkou zostáva iba forma a množstvo špiny, ktorou sa rozvodové strany v poslednom ťažení pooblievajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
