zopár otázok.
- Chvíľu po rozhodujúcej prehre je zrejme sklamanie dosť veľké, však?
"Určite, pretože sme mali šancu. Navyše, v rozhodujúcom súboji sme hrali doma."
- Verili ste pred stretnutím vo víťazstvo?
"Áno. Keďže sme doma v lige ešte neprehrali, verili sme si aj teraz. Nevyšlo to."
- Prečo prišla domáca prehra práve teraz?
"Podľa mňa bola dôležitá naša hluchá niekoľkominútovka, v ktorej sme nedali gól. Znovu im zachytal aj brankár."
- Vaše mladé spojky boli oproti iným zápasom akési zakríknutejšie, akoby im zodpovednosť zväzovala ruky. Chýbali skúsenosti?
"Prejavilo sa to, že máme v družstve mladých chlapcov, ktorí také ťažké zápasy ešte nehrali. Trošku sa báli. Sečovce majú skúsenejších hráčov a na palubovke to bolo vidieť."
- Na sečovskej palubovke ste mali v obidvoch stretnutiach reálnu šancu na víťazstvo. Vo štvrtom zápase ste mali na dosah predĺženie, no napokon ste prehrali. Teraz vás to bude mrzieť ešte viac ako vtedy.
"Bude. Čo už teraz..."
- Život teda ide ďalej.
"Bude musieť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
