Marcela GÁLOVÁ & Peter FURMANÍK

Po dlhšej prestávke spôsobenej všakovakými sviatkami sa vracia na stránky našich novín obľúbená čitateľská súťaž KORZÁR V TALÁRI. O tom, že si však aj v 22. kole udržala svoju sledovanosť, svedčí pomerne vysoký počet vašich listov a lístkov, v ktorých ste odpovedali na položenú otázku. Najprv si však aspoň v stručnosti pripomeňme o čo vlastne išlo v súťažnom príbehu pod názvom "Machroval s číslami, kým mu neklepli po prstoch..." Jeho protagonista bol vyše roka nájomcom pumpy na istom, dobre frekventovanom mieste, a ako čas a inventúra ukázali, jeho gazdovanie nebolo v súlade s kostolným poriadkom. Popri bežnej práci mu dosť času zaberala hra s číslami, ktorá mu vyniesla 1,2 milióna. Toto machrovanie ho tešilo len do chvíle, kým sa nedostavili problémy a musel sa postaviť tvárou v tvár zodpovednosti.

Prokurátor ho obžaloval z trestného činu sprenevery podľa paragrafu 248, odsek 1 a 3, Trestného zákona. Podľa obžaloby sa ho dopustil ako predajca pohonných hmôt na čerpacej stanici v mestečku N., ktorú prevádzkoval ako nájomca v období jedného a pol roka. Postupne krátil tržbu za prevzaté a predané pohonné hmoty takým spsôsobom, že predával aj mimo registračnej pokladne a následne upravoval denné, resp. mesačné výkazy o stave registrov. Takýmto spôsobom neodviedol tržby za jednotlivé druhy pohonných hmôt, čím spôsobil firme Slovnaft Benzinol, a. s., Mlynské Nivy, škodu v celkovej výške 1,2 milióna korún.

Obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného skutku priznal: "Je pravda, že som predával pohonné hmoty aj mimo registračnej pokladnice a že som potom upravoval denné tržby a mesačné výkazy o stave registrov, ktorých evidenciu som viedol. Znižoval som tak množstvo skutočne odpredaných pohonných hmôt, ale prostriedky, ktoré som získal, som nepoužil pre vlastnú potrebu. Všetky peniaze išli na uhradenie schodku, ktorý mi bol vyčíslený pred kritickým obdobím." Na vysvetlenie dodal, že mu schodok na čerpacej stanici vznikol tak, že ho pri dodávke pohonných hmôt oklamali pracovníci zo závodu Slovnaftu - Benzinolu v Pozdišovciach.

Prokurátor poukázal na to, že medzi prenajímateľom čerpacej stanice a Róbertom ako jej nájomcom "došlo k uzavretiu zmluvy a obidve zmluvné strany podpísali aj protokol o prevzatí a odovzdaní pohonných hmôt na čerpacej stanici, ako aj komisionársku zmluvu." Podľa nej mohol Róbert predávať pohonné hmoty za hotovosť a na kreditné karty len a len cez registračnú pokladnicu. Okrem toho mal viesť predpísanú evidenciu o stave registrov, a to tak o dodávkach pohonných hmôt, ako aj o celkovom predaji.

Protagonistovi príbehu nebolo možné uprieť, že sa veru poriadne namakal pri machrovaní s číslami tak, aby všetko sedelo... Výsledkom jeho úsilia bolo v konečnom dôsledku krátenie tržby, samozrejme, na úkor prenajímateľa. Obžalovaného okrem jeho priznania, ako zdôraznil prokurátor, svojimi výpoveďami usvedčoval celý rad svedkov, ale aj písomné materiály, ako napríklad výsledky inventúry a potvrdenia o výške spôsobenej škody, výkazy a protokoly o prevzatí pohonných hmôt a podobne. Po vykonaní rozsiahleho dokazovania na súde muži v talároch dospeli k záveru, že ...

Súťažný príbeh sme neukončili, pretože pointu ste mali dopísať vy. Dostali sme od vás 94 odpovedí, z ktorých 76 bolo správnych, presnejšie povedané - za také sme považovali všetky odpovede, v ktorých ste uviedli, že protagonistu príbehu súd uznal vinným z trestného činu sprenevery. Aj v skutočnosti prípad takto skončil - Róbert si zaň vyslúžil 3 roky basy v prvej nápravnovýchovnej skupine a zároveň ho súd zaviazal uhradiť Slovnaftu - Benzinolu škodu, ktorú spôsobil krátením tržieb. Ako odznelo v zdôvodnení rozsudku, "musel si byť vedomý toho, že sa krátením tržieb dopúšťa nezákonného konania, ktorým spôsobil značnú škodu". Načim ešte uviesť, že podľa Trestného zákona sa sprenevery dopustí ten, "kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak škodu na cudzom majetku."

A ČO ÚRADNÍCI NA MAGISTRÁTE?!

Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Eva GALDÍKOVÁ z Rimavskej Soboty: "Odsúdila by som Róberta tak, ako ho obžaloval prokurátor, a to za trestný čin sprenevery." Miroslava ŽELINSKÁ z Pečovskej Novej Vsi: "Po vykonaní rozsiahleho dokazovania muži v talároch dospeli k záveru, že je vinný. A pointa súťaže? Pumpárovi sa vždy hovorí "pán pumpár". Je to logické. Je totiž pri koryte, skrátka, pri prameni..." Jaroslav KUCIK z Košíc: "Pokiaľ ide o otázku viny, som toho názoru, že súd uznal Róberta vinným podľa obžaloby. Tvrdil síce, že financie nepoužil pre vlastnú potrebu, ale je potrebné vidieť to, že ich použil na úhradu schodku, ktorý spôsobil on sám. Obžalovaný nemusel mať priamy zisk - osoh z krátenia tržieb, mal ho zo svojho predchádzajúceho konania..."

Božena KUDLÁČOVÁ z Trnavy: "Hovorí sa, že s poctivosťou najďalej zájdeš. Kto sa drží tohoto pravdivého porekadla, nemusí sa ničoho báť. Môže pokojne spať... Róbert ignoroval registračnú pokladnicu, pretože, čo sa naťuká do registračky, to sa musí aj odoviesť ako tržba a keďže chcel rýchlo zbohatnúť, obchádzal zákony. Lenže, dovtedy sa chodí s krčahom... Myslím si, že za spreneveru si trest zaslúžil."

Jozef VYSOČÁNI z Hanušoviec nad Topľou: "Myslím si, že súd uznal Róberta vinným zo sprenevery. Ako priťažujúce okolnosti súd zohľadnil predaj mimo registračnú pokladnicu a machinácie s číslami - upravovanie denných aj mesačných výkazov o stave registrov. Ako poľahčujúcu okolnosť zobral do úvahy to, že obžalovaný získané finančné prostriedky nepoužil na svoj osobný prospech, ale cestou hromadných príkazov sa snažil uhradiť vzniklý schodok, a taktiež ich použil na splácanie penalizačných poplatkov. Zrejme skončil s podmienkou a s povinnosťou uhradiť škodu." Anton ŠOFRANKO z Košíc: "Súd ho aj napriek jeho priznaniu a vysvetleniu, že tržby krátil na vyrovnanie schodku, ktorý vznikol tak, že ho Benzinol pri dodávke oklamal, odsúdil za spreneveru. Prečo Róbert ako nájomca nehlásil tzv. oklamania prenajímateľom hneď?! Mohol vedieť, že pri inventúre sa na to príde! Podvod vždy vyjde najavo."

Pavol KOVALÍK z Košíc: "Podľa mňa si tu ruky podávajú sprenevera s podvodom, čo sú dve dcéry jednej matere, len otcovia pracujú každý v inom fachu. Pri výmere trestu by som nezabudol na to, aby aspoň päť rokov nemohol vykonávať činnosti spojené s hmotnou zodpovednosťou. Popri tých, ktorí si u nás bez námahy nahonobili aj miliardy, je však taký človek ako Róbert len ako prd v električke..."

Filip SEMAN z Prešova: "Áno, súd uznal Róberta vinným podľa obžaloby. Ja by som tiež tak rozhodol. Jeho výhovorky, že peniaze išli na úhradu schodku, neobstoja, veď aj schodok si zapríčinil sám, nezaplatil faktúry a tak musel platiť aj penalizačné poplatky." Peter CSUDÁKY z Košíc: "Súd uznal pumpára vinným, ja mám však trochu inú otázku. Na prokurátora. A tá znie: koľko ešte majú spreneveriť úradníci na košickom magistráte, aby bola na nich podaná žaloba?! Dlhy Košíc rastú a rastú a orgány činné v trestnom konaní nič nerobia."

Štefan GURA z Moldavy nad Bodvou: "Pumpár sa dopustil trestného činu sprenevery. Tvrdenie, že ho pri dodávke oklamali pracovníci závodu neobstojí, pretože ako hmotne zodpovedný pracovník bol povinný pri preberaní pohonných hmôt kontrolovať množstvo spolu so sprievodnými dokladmi a prípadné nezrovnalosti na mieste reklamovať." Eva GIRMANOVÁ z Košíc: "Nemôže byť výhovorkou to, že peniaze zo skrátenia tržieb použil na uhradenie schodku, veď nie je možné na zaplatenie schodku použiť peniaze získané spáchaním trestného činu!"

Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Bol odsúdený za spreneveru a dostal okolo štyroch rokov natvrdo. Hovorí sa, že šikovnému patrí svet, ale aj to, že dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa neodtrhne..."

Angelika HERCEGOVÁ z Jelšoviec: "Ja si myslím, že Róbert je vinný. Dobre vedel, že je nesprávne okrádať, ale keď mu horelo pod nohami, tak sa k všetkému priznal." Zita ŠMELKOVÁ z Prešova: "Jeho výhovorky a argumenty, že z ukradnutých peňazí hradil schodok, sú chabé. Hradiť ho mohol, ale spôsobil ho sám tým, že okrádal svojho zamestnávateľa."

Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: Protagonistovi príbehu ani registračná pokladnica nestála v ceste, za to sa mu prokurátor a súd dokonale odmenili... Motívom jeho činu isto bola kleptománia, avšak - na takú diagnózu patričná liečba!" Antónia MARCIŇÁKOVÁ zo Svinej: "Na súde museli dospieť k záveru, že Róbert je vinný zo sprenevery. Keďže sa však v príbehu nepíše, či už bol predtým trestaný alebo nie, vzhľadom na okolnosti, aj na to, že sa k všetkému priznal, ja by som ho odsúdila na podmienečný trest plus náhradu škody a taktiež zákaz vykonávať akékoľvek práce spojené s hmotnou zodpovednosťou." Dagmar BECKOVÁ z Košíc: "S rozhodnutím súdu uznať pumpára vinným zo sprenevery v plnej miere súhlasím, nakoľko podvádzal, čím ochudobnil štátnu pokladnicu na úkor čestných daňovníkov. Jeho konanie považujem za neetické a spoločensky nebezpečné." Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Myslím si, že súd ho uznal vinným zo sprenevery a tak by som rozhodla i ja, keby som bola v úlohe sudcu. Nech Róbert akokoľvek odôvodnil svoj čin, počínal si nesprávne. Všetky resty, ktoré mal vyčíslené, zapríčinil sám svojou nezodpovednou prácou."

Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Podľa môjho názoru tak laicky okrádať ako to Róbert dokázal, je naozaj umením. Musel predsa vedieť, že sa na to príde! Ja som predavačka a viem, čo preberám, a samozrejme, tržbu aj odvádzam. Ale tie jeho výhovorky nemôžu pred súdom obstáť. Zmluvy sú zmluvy a treba ich plniť." Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Keby som ja bol v talári, vyťal by som Róbertovi rok nútenej neplatenej práce pod dozorom a kontrolou v štátnych rozpočtových organizáciách. V každom prípade nie dovolenku vo väznici..."

DVADSIATY ŠTVRTÝ SÚŤAŽNÝ PRÍBEH

Medzi manželmi G. je pomerne veľký vekový rozdiel. Napriek tomu im to všetko roky dobre fungovalo, a to až dovtedy, kým ich dve dcéry povyrástli. Potom sa začali rozpory. Otec, ktorý svoje "dve mačiatka" od narodenia zahŕňal tou najmocnejšou otcovskou láskou, zrazu nevedel prežrieť, že si chcú usporiadať život po svojom, teda bez neho a s niekým iným... Veľmi ťažko znášal, že Tamara (staršia dcéra) si našla priateľa. Od samého začiatku robil všetko pre to, aby im to prekazil. Ale čo čert nechcel, nieže to neprekazil, ale ich láska bola silnejšia, napokon Tamara zistila, že... A tak bola svadba. Hlavný protagonista príbehu sa vtedy prvý raz po rokoch tak sťal, že bola to hanba na celú dedinu. Mladí sa čoskoro po svadbe odsťahovali. Zať využil príležitosť, akú v období krátko pred novembrom ´89 ponúkali ostravské hute, a tak sa s kvalifikáciou hutníckeho inžiniera a tehotnou manželkou presťahoval do Ostravy. Dostali tam byt. Po rozdelení federácie už natrvalo zostali bývať v Čechách.

Vráťme sa však k Jozefovi G. Ten po "strate" svojej staršej dcéry, ktorú nijako nevedel prežiť, ešte väčšmi prilipol k tej mladšej. Trvalo to niekoľko rokov, ale nakoniec aj Martina si našla priateľa a kolotoč sa opakoval. Mladí však nemali kam ísť a tak zostali bývať u nich. Najprv len na rok. Boli však z toho dva, tri, štyri... Po celý ten čas hádky, škriepky a vyhrážky z Jozefovej strany neustávali. Ba práve naopak...

Vyvrcholilo to tým, že Jozef, keď už to raz nevydržal a v miestnom pohostinstve si "sekol zo tri borovičky" prišiel domov a keď zbadal svojho zaťa, ako čosi robil na dvore, vzkypela v ňom zlosť. "Zdalo sa mi, že sa zo mňa pre niečo vysmieva... Uškŕňal sa... Z púzdra, ktoré som mal pripevnené na opasku, som vytiahol nôž. Začali sme sa hádať a naťahovať, kričali sme na seba a ja som mu povedal, aby sa od nás odsťahoval a konečne prestanú u nás problémy... On mi chcel vytrhnúť z ruky nôž a pritom sa oň poškriabal... Išla z neho krv... Bál som sa, aby sa mu niečo nestalo," takto si na horúce momenty aprílového podvečera spomína Jozef G. Jeho zať to videl trochu inak: "Upratoval som na dvore, svokor prišiel domov opitý. Chcel sa hádať. Tak ako vždy... Nemal som chuť naťahovať sa s ním a tak som sa otočil a išiel na zadný dvor. Zrazu ku mne pribehol, mal v ruke nôž... Vravel mi, že sa chce so mnou porátať. ´Teraz ukáž, aký si frajer!´ povedal mi. Otočil som sa a išiel preč. On šiel za mnou. Chvíľu sme sa ešte naťahovali a vtedy ma napadol. Zacítil som ostré bodnutie... Zastavil sa mi dych, zatmelo sa mi pred očami."

Ako vyplynulo z výsledkov vyšetrovania, Jozef G. "po predchádzajúcom nedorozumení napadol svojho zaťa tým spôsobom, že ho bodol nožom do prednej plochy hrudníka vľavo v oblasti druhého a tretieho medzirebra a spôsobil mu bodnú ranu veľkosti tri a pol centimetra". Podľa znalcov "pri danej intenzite a vzhľadom na smer útoku a povahu použitého prostriedku (nôž s čepeľou 7 cm) mohlo dôjsť k ťažkej ujme na zdraví, ktorá hrozila vo forme zasiahnutia ciev pod kľúčnou kosťou s následným silným krvácaním horného laloku ľavých pľúc, resp. medzirebrovej tepny. Vyšetrovateľ vzniesol voči Jozefovi G. obvinenie z pokusu trestného činu ublíženia na zdraví, "ktorého sa dopustil s úmyslom spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví,avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo." Zároveň ho obvinil aj z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, keďže "inému sa vyhrážal usmrtením takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu." Tu išlo o početné vyhrážky adresované zaťovi, ale aj svojej dcére, ktorá si bránila muža. "Neustále sa vyhrážal, že nás zabije. Bál som sa o seba, o svoju manželku, ale aj o malého Miška. A stále sa bojím. Keď mňa raz napadol nožom, kde je záruka, že takýto čin nezopakuje, či už voči mne alebo niekomu inému?! Na vine je jeho sprostá a agresívna, vyslovene zádrapčivá povaha navyše riadne prikorenená častejším používaním alkoholu," vyjadril sa k druhej časti obvinenia napadnutý muž.

Prípad sa napokon dostal na súd. Jozef G. využil svoje právo a odmietol vypovedať. Len cez prestávku apeloval na svedomie svojej mladšej dcéry: "Veď vieš, že vás mám rád, že som vás stále mal rád, mačiatka moje... A najmä teba. Len škoda, že si skončila takto, že si si zobrala toho grázla."

Súd kauzu dlhotrvajúcich rodinných nezhôd napokon uzavrel tak, že 61-ročného Jozefa... Príbeh sme opäť úmyselne neukončili, pretože jeho pointu máte dopísať vy, vážení čitatelia, ktorí sa nebojíte obliecť si pomyselný sudcovský talár. Čo si myslíte, uznal súd Róberta vinným a ak áno, z akých trestných činov? A ako by ste rozhodli vy, keby ste mali na sebe čierny talár s fialovým lemovaním? Ako a prečo?

POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!

V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok (tentoraz však výnimočne v utorok) na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:

1., odpovedať na položenú otázku,

2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,

3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),

4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,

5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách. A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 18. mája.

Autor: frk

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.