pochopil, že volajúci nás mal vylákať do baru Annott. Nechceli sme tam ísť, do môjho priateľa však naliali 4 litre vína a mne hučali do hlavy, aby som urovnal veci s pánom M., lebo Kolárik. mal trestné stíhanie za jeho vydieračku a ublíženie na zdraví Jánovi T.
Povedal som im ´Páni, ja nič nesľubujem, chcem mať od vás pokoj´. A oni, že to musím urobiť, ak chcem mať od nich naozaj pokoj. Pýtal som sa ich:´A kto ste vy, Bohovia? Dnes už nestačia svaly. Príde jeden, s deviatkou vám napáli do hlavy, a ide preč... Svaly stačili len za totality.´ Hovorili mi, že to musím urobiť, že ak im pomôžem, oni mi pomôžu tisíckrát. Ja im na to, že to nepotrebujem, lebo viem, akí sú hajzli. Karol Kolárik ma presviedčal, že je môj priateľ..." vypovedal v prípravnom konaní obžalovaný.
Ako sme už písali, tohto 43-ročného muža prokurátor obžaloval z trestného činu nedovoleného ozbrojovania, "pretože 18. mája 1998 v bare Annott na Ždiarskej ulici v čase okolo 19.40 hod., kedy bol postrelený neznámym páchateľom, mal pri sebe strelnú zbraň a to českú samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ model 75, kalibru 9 mm Luger, ktorú prechovával bez povolenia".
Pred samosudcom Okresného súdu Košice II obžalovaný odmietol vypovedať. Z čítania jeho výpovede, ktorú urobil pred vyšetrovateľom je však zrejmé, že z baru Annott mal ísť s partiou Kolárikovcov do "Holubovho bordelu". Tam sa mu už ísť nechcelo, no nakoniec z toho zišlo z celkom iného dôvodu. "Vstali sme, že ideme von. Všetci stáli pri bare, len ja pri vchodových dverách do baru sprava a Boris M. zľava. Zrazu zaznel výstrel a prvá šupa roztrieštila sklo. Bol to len malý zlomok sekundy, kým vyšla druhá strela. Cítil som, že ju mám v sebe... Šiel som popri stene a na chodníku som spadol. Krátko na to prišla Pohotovostná motorizovaná jednotka PZ a neskôr sanitka," opísal okolnosti, ktoré predchádzali streľbe, Štefan L. Vtedy nepoprel ani to, že mal pištoľ. Na otázku vyšetrovateľa, odkiaľ ju mal, povedal: "Bola to deviatka, ktorú mi dali na dôveru. Hovoril som si, aj tak nemám love, predám ju, alebo odrutim, to je jedno, nechcem od nich nič. Bolo zabitých 22 ľudí, toto mi dajú a pošlú na mňa policajtov, ktorí ju u mňa nájdu a mňa zavrú na sto rokov za vraždu..." takto zmetene hovoril o zbrani nájdenej na mieste činu obžalovaný. Po tom čo mu ju vraj dali, pozrel do komory, v ktorej videl jeden náboj, no v zásobníku ďalších 15. Nevidel odkiaľ, ani kto po ňom strieľal, no tvrdil, že zbraň, ktorú dostal, nestihol ani len vytiahnuť. Nevedel, čo sa s ňou neskôr stalo, či mu ju niekto zobral.
Na pojednávaní sa Štefan L. od zbrane jednoznačne dištancoval. "V kritický večer som žiadnu zbraň nemal. Z toho dôvodu ju nemohol vidieť ani Karol Kolárik, ani Laco B, ako mi to kladie za vinu obžaloba. Chcem ešte dodať, že pokiaľ som ako poškodený krátko po strelnom poranení v nemocnici vypovedal, že som mal pištoľ, mohlo sa to stať len pod vplyvom psychického stresu, v ktorom som sa po operácii nachádzal. Pravda je však to, že som žiadnu zbraň nemal," tvrdil pred samosudcom obžalovaný. Strelec, ktorý postrelil obžalovaného a tiež Karola Kolárika, zostal dodnes neznámy. Boss košického podsvetia vtedy utrpel len ľahké zranenia, z ktorých sa vystrábil v priebehu jedného týždňa. Horšie dopadol obžalovaný. O jeho život bojovali lekári celú noc... Operácia bola úspešná, ťažko zranený Štefan L. sa nakoniec uzdravil.
Policajti našli asi 20 až 30 metrov od baru Anott, neďaleko miesta, kde zranený spadol a ležal, zakrvavenú strelnú zbraň. A práve ona bola predmetom trestného stíhania, Štefana L. A to z dôvodu, že jeho výpoveď sa v nadväznosti na výpovede niektorých svedkov, nezdala pravdivá. "Sedel so mnou za jedným stolom. Mal oblečenú koženú bundu so zipsom, ktorý si rozopol a tak som zbadal, že má za pásom zasunutú zbraň. Bola to pištoľ s drevenou rúčkou. Neskôr, keď sme z baru odchádzali, Štefan šiel predo mnou. Vtedy zaznela zvonku streľba," tvrdil svedok, ktorým nebol nik iný, ako dnes už nebohý Karol Kolárik. Štefan vraj dostal prvú ranu a on druhú... Okrem tohto svedka, sa našiel ešte jeden, ktorý pištoľ u obžalovaného údajne tiež videl. Mal to byť Ladislav B. Do súdnej siene ho priviedli pracovníci justičnej stráže z vyšetrovacej väzby, kde sa spolu s ďalšími kumpánmi ocitol pre podozrenie z vraždy Košičana Miroslava Stojku. Jeho výpoveď bola, ako sa hovorí, neslaná, nemastná. Na to najpodstatnejšie, či u Štefana L. pištoľ naozaj videl, sa nepamätal. O tom, či jeho parťákovi Karolovi Kolárikovi slúži pamäť o niečo lepšie, sa samosudca presvedčiť nemohol, pretože je už mŕtvy.
Obžalovaný Štefan L. trval aj na vypočutí ďalších dvoch svedkov - Jaromíra S. a Ladislava K. Tí predvolania súdu dlho ignorovali. Kým prvý z nich zmenil svoje pôsobisko a presťahoval sa nevedno kam, druhý sa na sklonku uplynulého týždňa nakoniec na pojednávanie predsa dostavil. Vypovedal však vyhýbavo. Stručne povedané, nič nevidel...
Prečítaním výpovede Jaromíra S. samosudca vyhlásil dokazovanie pred súdom za skončené. Na trestnej lavici však chýbal hlavný aktér Štefan L. Na čo čakal nevedno, pretože karty, ktoré zamiešal v marci tohto roka prostredníctvom svojho obhajcu, medzičasom už vyložil Krajský súd v Košiciach. Ten rozhodol, že námietka zaujatosti voči samosudcovi, ktorú predniesol obhajca obžalovanéo, je neopodstatnená. Neexistoval teda dôvod, pre ktorý by mal samosudca s vynesením verdiktu otáľať. Rozsudok, ktorým súd uznal Štefana L. vinným v zmysle obžaloby, vyniesol v neprítomnosti obžalovaného, ktorému naparil 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka.
Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
