Mlieko tu nakupujú od producentov - prevažne poľnohospodárskych družstiev zo severoslovenského regiónu od Starej Ľubovne až po Liptovský Mikuláš. Mliekareň svojimi produktmi pokrýva trh prakticky na celom Slovensku, čo prirodzene závisí od trvanlivosti jednotlivých druhov výrobkov.
"Hoci bilancia uplynulého kalendárneho roku ešte stále nie je úplne uzatvorená, ekonomický výsledok bude priaznivejší, ako v predchádzajúcom roku. Napriek tomu sa ešte stále pohybujeme v strate. V roku 1999 sme investovali 13,4 miliónov korún do rekonštrukcií strojov a zariadení, ale nenakupovali sme žiadne nové zariadenia. Veľká, približne 35-miliónová investícia nás čaká zrejme až na budúci rok. Máme totiž v pláne expandovať najmä v tom, v čom sme najlepší, vo výrobe plesňových syrov. Posledné dve desaťročia sa tu po celý čas vyrábali len dva druhy takýchto syrov. Koncom minulého roku k nim pribudli tri enciány s novými korenistými príchuťami dovážanými z Francúzska a pred niekoľkými dňami ďalší - Horec s vyšším obsahom tuku," informovala nás o novinkách podniku vedúca jeho marketingového oddelenia Veronika Mačkayová.
Ako ďalej uviedla, firma má záujem exportovať svoje plesňové syry aj do zahraničia. Vybudovaním zrecích skladov plánuje predĺžiť dobu ich najneskoršej spotreby na jeden mesiac, čo by malo stačiť aj na absolvovanie prestoja v karanténe, povinného pri vývoze potravín do niektorých susedných štátov. Rokovania o exporte sa zatiaľ uskutočnili s poľskými a litovskými obchodnými partnermi a o jeho rozšírení s obchodníkmi v Čechách. To ale ešte nie je všetko. Mlieko z Tatranskej mliekarne s predĺženou trvanlivosťou si práve v týchto dňoch našlo cestu ku balkánskemu spotrebiteľovi v Slovinsku. Proexportnému trendu firmy by mala napomôcť aj účasť na výstave Alimenta & Gastra, na ktorej získal kežmarský syr Encián s provensálskym korením ocenenie Gold Alimenta.
Lenže výroba syrov a ďalších produktov z mlieka neprináša iba víťazstvá na gastronomických súťažiach. Manažment firmy sa už niekoľko rokov snaží vysporiadať s dedičstvom slovenskej ekonomiky, obzvlášť vypuklo sa prejavujúcim v ostatných niekoľkých rokoch. Druhotná platobná neschopnosť vyvoláva reťazec reakcií. Predajcovia dlhujú výrobcovi a ten zase producentovi základnej suroviny, atď. "Áno, takáto je realita. Lenže tak, ako máme pohľadávky, máme aj záväzky. A platby producentom mlieka predstavujú pre nás najvyššiu prioritu. Snažíme sa spolu rokovať. Dohodli sme si obojstranne akceptované splátkové kalendáre. V niektorých prípadoch pristupujeme aj k pomerne netradičným spôsobom vyrovnania sa. Od jedného z dlžníkov sme si nedávno nechali uhradiť dlh naftou, ktorú sme potom odovzdali poľnohospodárskemu družstvu, ktorému sme zasa dlhovali my. Podobný postup chceme uplatniť aj v prípade inej komodity - osív a sadív," prezradila nám na záver netradičnú, ale účinnú praktiku v štýle - aby sa vlk najedol, aj ovca ostala celá - vedúca marketingu Tatranskej mliekarne Veronika Mačkayová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
