Korzár logo Korzár
Nedeľa, 26. september, 2021 | Meniny má EditaKrížovkyKrížovky

Turistická horúčka prvomájovej noci

PX: Ak sa povie v prešovských turistických kruhoch slovo "Krompachy", automaticky napadne každého zainteresovaného nočný pochod Krompachy - Prešov.

Táto akcia, ktorá mala za socializmu masový rámec, pretrvala až do dnešných dní. Aj v tomto roku zorganizoval Okresný výbor SDĽ v Prešove ďalšie, už 28. pokračovanie tejto jedinečnej akcie. Jedinečnej preto, lebo sa ide prakticky v noci a jej dĺžka tiež stojí za to - šliape sa vyše 50 kilometrov. Pochod je pripomenutím tragických udalostí, ktoré vyvrcholili v Krompachoch streľbou do štrajkujúcich a smrťou troch osôb v roku 1921, počas sociálnych nepokojov, takzvanej Krompašskej vzbury. Ale všetkým nám, účastníkom, išlo predovšetkým o tú turistiku.

Pohľad prvý - Krompachy po siedmykrát

Po dvojročnej pauze som sa odhodlal opäť absolvovať Krompachy a keďže som túto myšlienku prezentoval aj v redakcii, podarilo sa mi nahovoriť aj Dara a Nikol. Takto sme vytvorili redakčnú "korzársku" trojku, ktorá sa mala popasovať s nástrahami päťdesiatich kilometrov.

Prešov, parkovisko pred SDĽ, nedeľa 20.45: Na zraze sa nás zišlo 63, čo nie je oproti minulým rokom veľa, ale aspoň sa nebudeme na trati potkýnať jeden o druhého. Pristavenými autobusmi sa presúvame do Krompách, už počas cesty padlo zopár dobrých "šplechov".

Krompachy, nedeľa, 22.45, pamätník Krompašskej vzbury: Po príhovore krompašského viceprimátora a položení kvetov ku pamätníku štartujeme. Nálada je úplne v pohode, plná očakávania. S heslom "Zbohom, zdravý rozum!," sa púšťame na prvé kilometre. Hneď úvod je v znamení vyše tristometrového prevýšenia na Bačov vrch, nabádam Dara s Nikol, aby sme sa držali v prvej časti poľa a vyhli sa tak prípadným problémom so zablúdením. Nočnú tmu presvetľujú záblesky bateriek, šliape sa vynikajúco. Je sucho, teplo, takže kráčam len v kraťasoch a tričku. Podmienky sú skvelé, máloktorý z predchádzajúcich šiestich ročníkov, ktoré som absolvoval, bol takýto prajný.

Hrebeň Hnileckých vrchov, 24.00: Sme kdesi pri vrchole Dúbravy, práve pauzujeme, noc sa prehupla do prvomájovej. S Darom si pohmkávame Pieseň práce, aby sme aspoň trocha zachovali kolorit. Je nádherná, hviezdna, voňavá noc.

Margecany, pondelok 2.30: Prvá občerstvovačka je vynikajúco vybavená. Jožo Chovanec, jeden z organizátorov, nám ponúka ovocie, čaj, kávu, minerálku, či multivitamíny. Zatiaľ si vystačím z vlastných zásob, takže banán, horalka, tri hlty "čajíčka-magoráčika" a ide sa ďalej. Spoločnosť rozveseľuje hovorca SDĽ Braňo Ondruš, ktorý je na Krompachoch druhýkrát a očividne sa mu to pozdáva viac, než pariť sa na nejakej tlačovke. Zatiaľ žiadne známky únavy, absolútna pohoda.

Bystrá, pondelok 4.00: Máme za sebou asi najhorší úsek trasy, prudký výstup, zvládli sme ho však dobre aj vďaka tomu, že je sucho. Spomínam na minulé ročníky, kedy sme takéto šťastie nemali, brodeniu po členky v blate a šmýkaniu nebolo konca-kraja. Pokračujeme po hrebeni, na svitaní sa dostávame na nádherené Hornádske lúky, krajina po nočnej šedi získava farbu, som v tom správnom "laufe". Povzbudzujem a obdivujem zároveň Dara a hlavne Nikol, ktorí majú premiéru. Keď však pri bývalej chate Nezábudka vybalím mapu a ukazujem, že sme prešli už (alebo ešte len) polovicu trasy, chytá Nikol menšia trudomyseľnosť... Pokračujeme v dobrom tempe ďalej, peletón pochodu sa naťahuje, už totiž niet kam veľmi zablúdiť a tak si volí každý vlastné tempo.

Ľubovec, pondelok 7.00: Akurát odchádzame ako prví s ďalšími štyrmi kolegami z druhej občerstvovačky. Opäť výborne vybavenej, navyše okorenenej jedným pivkom. Krčmu kvôli nám otvorili už o pol šiestej... Nafasovali sme už aj tričká, toho roku sú žlté, čo nie je práve moja farba, ale nevadí. Pred nami je ešte 19 kilometrov, trasa na Kvašnú vodu pomerne fádna. Prezúvam si rosou premočené "treky" za ľahučké botasky a nasadzujem ostré tempo. Únava akosi neprichádza a tak ubieha trasa pomerne rýchlo. Dostal som sa na čelo, šliapem úplne sám a meditujem nad relativitou pojmov únava, turistika, stres a podobne. Hoci je ráno, je už poriadne horúco.

Kvašná voda, pondelok 8.15: Odchádzam z Kvašnej vody, predbiehajú ma dvaja spoluúčastníci, ja si v pohode šliapem posledný kopec, na jeho vrchole si poskočím a čaká ma zostup do Prešova. Potvrdzuje sa, že na dlhých štrekách sú zostupy, hlavne v závere, horšie, než čokoľvek iné. Prudký padák okolo záhradkárskej kolónie absolvujem so zaťatými zubami, ozýva sa operované koleno. Pri zimnom štadióne si s úľavou vydýchnem, už len pár sto metrov.

Prešov, amfiteáter, pondelok 9.15: Prichádzam do cieľa, sám sa divím, aký čerstvý a v pohode. Dávam si výborný guláš, nejakú tú minerálku a pivko. Postupne prichádzajú ďalší, je tu aj naše redakčné "podporné družstvo", Renča Chudá je charakter a kupuje mi pivo, gratulujú nám rôzni ľudia. V tieni stromov bilancujem: Jeden miniatúrny otlak, jeden prisatý kliešť, hlavne však dobrý pocit. Napadá mi parafráza obľúbeného českého baviča Petra Novotného: "Nikdy sem se neměl líp..." Ešte zamávame ľuďom, ktorí prišli na SDĽ-ácky majáles z pódia. Braňo Ondruš, ktorý záver pochodu tak úplne nezvládol, spovedá na mikrofón Nikol, ktorá pred pár minútami s Darom zdarne dorazila. No, jednoducho, boli to parádne Krompachy, o rok dovidenia!

Pohľad druhý - Krompachy po prvýkrát

"Mama mi hovorila, že ona Krompachy za mladi zvládla, nepôjdeme to skúsiť?," spýtala sa ma Nikol niekedy v druhej polovici apríla. Radšej som jej na túto otázku ani neodpovedal. Myšlienka na nočný pochod mi však stále ostala v hlave. Nie príliš intenzívne, no predsa sa z času na čas vynorila. Keď sme s Maťom sedeli pri pive a sťažoval sa mi, že nemá s kým ísť na pochod Krompachy - Prešov, bezmyšlienkovite som odpovedal, že ja s priateľkou Nikol ideme tiež. Problém bol vyriešený. Keď som Nikol oznámil, že ideme, nehovorila na chvíľu nič pre zmenu ona... Bolo už rozhodnuté a aj keď som stále váhal, či takúto túru zvládnem, päťdesiat kilometrov nie je ani päť ani dvadsať, vedel som, že pôjdeme. Akurát dážď by nás bol asi zlomil. S Martinom sme sa stretli hodinu pred odchodom a pri pive nám ako starý krompašský vlk vysvetlil, na čo si pri pochode máme dávať pozor. Radšej som si všetko do bodky bez rozmýšľania vzal k srdcu. Perfektné počasie, ktoré v poslednú aprílovú nedeľu vyšlo, urobilo bodku za rozhodovaním.

Najskôr som si myslel, že sa na Krompachy povalí kopa ľudí. Keď som na parkovisku zistil, že nás je tam 63, začal som miestami potichu a miestami nahlas uvažovať o tom, či nie som náhodou psychopatov bratranec, alebo aspoň nejaký vzdialenejší príbuzný. Moje obavy sa trošičku zmiernili, keď som zistil že chalani s tričkami predošlých pochodov sa výdatne potužujú kvalitným tuzemským rumom. Keď to zvládnu oni s ním, ja vari bez neho nie?

Čakanie na odchod sa trošku pretiahlo. S Nikol sme sa zhodli, že to len stupňuje nervozitu pred nepoznaným. Jeden z organizátorov sa po polhodinke meškania odchodu ospravedlnil, že došlo k chybe. V sprievodcovi bol určený čas stretnutia na 20.45, na plagátoch posunutý o hodinu neskôr. Väčšia časť sa teda pobrala uhorkovým autobusom do Krompách. Po príchode sme sa najedli, obliekli (pod horami je predsa o niečo chladnejšie), viceprimátor nás uvítal s tým, že situácia spred 79-tich rokov sa v Krompachoch opakuje a majú tam štyridsaťpercentnú nezamestnanosť. Pri pamätníku sme položili kvety, dostali sme od sprievodcu posledné inštrukcie a vyrazili.

Hneď v úvode nás čakal kopec, podľa náčrtu trasy vyzeral hrozivo, prvé metre pochodu podľa neho znamenali tristopäťdesiatmetrové prevýšenie. Nebolo to také hrozné. Nabrali sme s prvou skupinkou úctyhodné tempo a zhruba v polovici kopca sme sa vyzliekali. Hory majú aj inú podobu. Čím vyššie, tým teplejšie. Keď sme zdolali prvý kopec, bez náznakov únavy sme sa vybrali svižným tempom po hrebeni. V noci, po tme, lesom, nad hlavou neuveriteľné množstvo hviezd, ktoré je možné vidieť v meste akurát v planetáriu, nás sprevádzali a s Nikol sme si začali nahovárať, že to bude krásna pohoda. Martin nám spríjemňoval šliapanie spomienkami na ročníky, kedy po tej istej trase šliapali v sprievode snehovo-dažďových prehánok. Bol som proste presvedčený, že mi zase niečo krásne vyšlo.

V Margecanoch bol koniec prvej etapy, ktorá mala 14 kilometrov. Po krátkom občerstvení a cigaretke sme pokračovali asfaltkou do druhého čiastkového cieľa, Ľubovca. Už po prvých metroch som zistil, že moje nohy sa po oddychu správajú akosi ináč, neprikladal som tomu však veľký význam. Nikol sa tiež nesťažovala, bolo to ešte v pohode. Prvá malá kríza nastala po výstupe na Bystrú. Viacerí začali hovoriť o otlakoch, mňa pobolievalo koleno. Ideme však ďalej. Nasleduje dlhočizný zostup a ja vtedy začínam chápať, že milujem výstupy na vrchol kopcov, hoci pri nich ubúda evidentne viac energie. Pri zostupe však každý krok bolí. Pri zhorenej chate Nezábudka rozmýšľam nad tým, že už máme za sebou dve tretiny pochodu. Maťo však vybaľuje mapu, a kazí nám s Nikol všetky ilúzie. Sme v podstate ešte len v polovici. Do Ľubovca stále dole, prežili sme to však. Aby sme nemysleli na bolesť, hráme s Nikol detské slovné hry. Dorazili sme.

V Ľubovci pred krčmou sme narazili na vysmiateho Maťa, s pivom v ruke a odhodlaním okamžite pokračovať. Že sa mu vraj tak dobre ešte nešlo. Rozlúčili sme a ja som si nebol istý, že sa od tej krčmy ešte niekam pohnem. Jedna z dievčat to vzdala, hoci ako organizátorka bola presvedčená, že to zvládne. Tentokrát už s poslednou partiou sme sa vybrali na posledný, najdlhší úsek cesty. Čakalo nás ešte okolo dvadsať kilometrov. Už sme nevyzerali ako šťastní turisti. Bol som presvedčený, že nikdy viac v živote takú chybu neurobím. Každý krok mi spôsoboval bolesť a keď som sa pozrel na mojich súputníkov, pochopil som, že nie som sám. Braňo Ondruš v kačacom tempe, komunikoval s každým štekajúcim "Dunčom" a presviedčal ho, že zbytočne breše, viac z neho aj tak nedostane. S Nikol sme prišli na to, že taký blízki sme si ešte asi neboli. Nikdy sme totiž neprežívali spoločne rovnakú bolesť ako teraz. Okrem toho sme sa ocitli v spoločnosti, kde bola jedna celkom sympatická blondínka, na ktorú zo strany jej kamarátov neustále padali blbé pripomienky. Pri tej bolesti som ju ešte dokázal ľutovať.

Na Kvašnej vode sa s nami Braňo definitívne rozlúčil. Aj my sme sa pohrávali s myšlienkou, prísť do Prešova autobusom. Nakoniec zvíťazila naša športová polovica a rozhodli sme sa predsa dôjsť. Totálne prekliatie akcie nastalo z našej strany pri zostupe v záhradkárskej oblasti za Kalváriou v Prešove, keď nás od cieľa delil už len kúsok.

Došli sme. Musím však priznať, že som si nenechal ujsť ponuku na odvoz. Braňo Ondruš nás veľkodušne odviezol posledných dvadsaťjeden metrov. Pocit, ktorý som mal potom v cieli na amfiteátri, stál za to. Aj keď som si to nepripúšťal, začal som rozmýšľať nad tým, že to aj o rok skúsim...

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  2. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  4. Znalec slovenského brandy
  5. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  6. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  7. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  8. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  2. Ako uľahčiť opatrovanie seniorov doma
  3. Samočistiace vypínače chránia pred infekciami
  4. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  5. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  6. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  7. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  8. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  9. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  10. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 991
  2. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 6 048
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 638
  4. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 4 258
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 4 217
  6. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 3 691
  7. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 504
  8. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 500
  9. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy? 3 200
  10. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád 2 615

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: Čo sme sa dozvedeli v nedeľných politických diskusiách?
  2. Ján Buocik: Obchvat a nová diaľnica D4/R7 ako dobrá správa? Skôr zlý vtip! Najmä pre Bratislavčanov.
  3. Ústav verejnej politiky FSEV UK: Metodologické okienko: Metodologické nedostatky diplomových prác I. časť
  4. Marián Kozák: Ing. Ladislav Pleša - životný príbeh
  5. Štefan Vidlár: Úvaha o korupčnej amnestii
  6. Zuzana Cascino: Striptér duše
  7. Štefan Vidlár: Za ty prachy z Bruselu
  8. Peter Chudý: Ako policajný funkcionár zničil stopy na mieste činu (vraždy/samovraždy) alebo v polícii sú stále ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť.
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 26 795
  2. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič. 8 464
  3. Martin Dorčák: DPH podľa Remišovej 6 210
  4. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 5 777
  5. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 580
  6. Stanislav Martinčko: R.Fico sa stal kajúcnikom č.1 !!! 4 699
  7. Marcel Burkert: Šokujúce slová Dr. Urbánka, ktorý 20 rokov pracoval pre fy ako Pfizer, Johnson a iné. 4 641
  8. Peter Chudý: Šesť spôsobov na odstránenie čestného policajta alebo ako to bolo za prezidentovania Tibora Gašpara a likvidačné metódy prehnitého systému dnes. 4 068
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  5. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: Čo sme sa dozvedeli v nedeľných politických diskusiách?
  2. Ján Buocik: Obchvat a nová diaľnica D4/R7 ako dobrá správa? Skôr zlý vtip! Najmä pre Bratislavčanov.
  3. Ústav verejnej politiky FSEV UK: Metodologické okienko: Metodologické nedostatky diplomových prác I. časť
  4. Marián Kozák: Ing. Ladislav Pleša - životný príbeh
  5. Štefan Vidlár: Úvaha o korupčnej amnestii
  6. Zuzana Cascino: Striptér duše
  7. Štefan Vidlár: Za ty prachy z Bruselu
  8. Peter Chudý: Ako policajný funkcionár zničil stopy na mieste činu (vraždy/samovraždy) alebo v polícii sú stále ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť.
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 26 795
  2. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič. 8 464
  3. Martin Dorčák: DPH podľa Remišovej 6 210
  4. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 5 777
  5. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 580
  6. Stanislav Martinčko: R.Fico sa stal kajúcnikom č.1 !!! 4 699
  7. Marcel Burkert: Šokujúce slová Dr. Urbánka, ktorý 20 rokov pracoval pre fy ako Pfizer, Johnson a iné. 4 641
  8. Peter Chudý: Šesť spôsobov na odstránenie čestného policajta alebo ako to bolo za prezidentovania Tibora Gašpara a likvidačné metódy prehnitého systému dnes. 4 068
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  5. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu