vo veku od 11 do 20 rokov. Za krátku dobu svojej existencie stihol vyhrať krajskú súťaž, čo mu zabezpečilo postup na súťaž celoslovenskú, ktorá sa konala posledný víkend v Turčianskych Tepliciach. Aj tu Prešovčanky nesklamali, a ukázali že najkrajšie a najlepšie hlasy sú z východu. O zbore aj o súťaži sme sa rozprávali s dirigentkou Ivetou Matyásovou.
Ako vyzerala súťaž a ako ste v nej obstáli?
- Súťaž mala výbornú atmosféru, dokonca sa viac podobala na festival. Hostia prišli z Čiech a Poľska. Súťažiť sa začínalo až v sobotu. Piatok popoludní sa to začalo slávnostným ceremoniálom, kde sa zbory predstavili muzikálmi a populárnou muzikou. Večer mal každý zbor recitál. V sobotu sa súťažilo. Výsledky sme sa dozvedeli až v sobotu na galakoncerte. My sme si vyspievali najvyššie pásmové ohodnotenie - prvé pásmo s pochvalou poroty. Získali sme ďalej prvú cenu v kategórii dievčenských zborov a slovenský hudobný fond nám udelil cenu za najlepšiu interpretáciu slovenského autora v súťaži Mládež spieva.
Akými skladbami sa Cantemus prezentoval?
- Spievali sme skladby so všetkých období. Každá takáto súťaž má určité podmienky na program. Nesmie tam chýbať stará hudba - polyfónia teda renesancia, ľudová pieseň, hudba dvadsiateho storočia, dvadsiate storočie slovenského autora a povinná pieseň. My sme si vybrali Mamku od Ladi Burlas, od Tomasa Luis de Victoria Missa Salve Regina časť Crucifixus, Hory Ivana Hrušovského, Slovenskú ľudovú pieseň Ket som bula, ktorú upravil Ľudovít Rajter, Dirge for the Faithful Lover od Júlia Benedicta a skladbu Zdeňka Lukáša Holoubci. Intuitívne sme si vybrali skladbu, v ktorej sme ukázali naše maximum, čo pozitívne ohodnotila porota.
Na čo najviac porota prizerala?
- Predsedkyňa povedala, že vyhral ten, kto zvolil najlepší program, s tým, že porotcovia sa veľmi pochvalne vyjadrovali ku kvalite hlasu. Určite zaujala aj renesančná skladba Crucifixus, ktorá bola veľmi vysoko hodnotená. Mali sme zrejme aj dobrý deň, pretože dievčatá hovorili, že vôbec nemali trému, čo určite prispelo ku stopercentnému výkonu.
Cantemus po tomto úspechu určite neostane doma...
- Pre nás to bol akýsi vstup do tejto kategórie, pretože začíname. Predpokladám, že sa teraz zúčastníme rôznych festivalov na Slovensku. Už teraz vieme, že o necelý rok spievame v Nemecku. Pôjdeme tam na desať dní. Radi by sme išli na súťaž niekam do sveta. Podmienkou je znovu úspešne urobiť konkurz a mať šťastie, pretože niekedy na základe iných tlakov nestačí byť len dobrým.
Nepociťovali ste teraz nejaké spomínané tlaky pri hodnotení poroty?
- Musím povedať, že porota bola veľmi objektívna. Nie len ona. Dievčatá zažili po prvýkrát na súťaži atmosféru, kde každý každému fandil. Porota bola veľmi erudovaná a ak vytkli chyby, boli to skutočne veci, ktoré boli pravdivé. Ani my sme neostali bez kritiky. Ak nám niečo vytkli, bolo to preto, aby zbor rástol. Musím však povedať, že na tejto celoslovenskej súťaži boli dva zbory, ktoré tam nemali čo robiť. Mali veľmi zlí spevácky prejav, slabého dirigenta aj výber súťažného programu mali veľmi zlý. Bolo to len na základe toho, aby každý kraj mal svojho zástupcu. Nebol to dobrý ťah.
Ako tento úspech vnímajú dievčatá?
- Myslím, že skvele. Hoci tomu nikto nechce veriť, že tridsaťtri báb môže spolu tak dobre vychádzať. Ten úspech prišiel aj vďaka tomu. V zbore je teraz skutočne len ten, kto chce. Kočky sú šťastné. Hoci sme išli s veľkými nádejami, nikto neveril, že na prvýkrát zozbierame najvyššie ocenenia. Je to v prvom rade preto, ako ja tvrdím, Ťažko na cvičisku, Ľahko na bojisku.
Ste teda prísny vodca?
- Veľmi prísna a náročná. Na skúškach niektoré takty opakujeme skutočne dlho a hoci to dievčatám nie je až také milé a srdečné, tolerujú ma.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
