dám, ktoré nenasnímal - ročník 1952). Tento absolvent oddelenia architektúry na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení u profesora Kuzmu totiž aj náruživo fotografuje. Akty, ba aj iné veci. Fuj! A tak do 15. mája zásluhou spoločnosti Atlas Q a košického osvetového strediska možno vidieť v rokokovom kaštieli 'U Floriána' pri výpadovke na Prešov výber z jeho komornej tvorby.
Ako spomína, prvý aparát získal v roku 1969 od otca. Neskôr v rokoch '82 - '84 pracoval vo fotoklube NOVA. Tí však chceli vtedy prácu príliš na efekt. Jeho pohlcovala jeho téma. Tvrdí, že "najhoršie bolo, ak mala dáma pri snímaní na zadku vriedok. Každý jej ho totiž chcel vytisnúť".
Okrem toho ho najväčšmi priťahovalo vždy zátišie. Presne v zmysle Lautréaumontovho surrealistického ponímania stretnutia dáždnika s hocičím na žehliacej doske. Vyplývalo tak zo skromných pomerov bývalých čias, kedy sa inak nedalo, než nakombinovať veci nahodilo vedľa seba. Tak vzniká/vznikal pocit plynutia času. Napríklad zmenšenina obrazu socialistického realizmu so Stalinom v popredí a pohára s hodinovým strojčekom vo vnútri a uschnutým kvetom nad tým.
Jožo tvrdí, že mal ťažkosti s vyvolávaním, lebo otec nechcel veľké formáty, aby neplytval príliš peniazmi.
Farebná fotografia ho nezaujíma, lebo dnes ju, vraj, robí každý, a to strojovo. Čiernobiela umožňuje pohrať sa, hlavne pri umeleckých záberoch. Moderné časy zapríčiňujú zánik foldegrafie pre jej, v podstate, masové automatické vyvolávanie.
Dámy, nebojte sa! Košice sú zásluhou Jožka rezerváciou staromilstva.
Ako sa mi zaprisahával, vždy vás pojme individuálne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
