umeleckej školy v Košiciach Darina Ch. K tragédii došlo po tom, čo sa s partiou rozhodli stráviť večer v tomto neobývanom dome v asistencii alkoholu. Na mieste nešťastia sa okrem fliaš od ovocného vína našla aj fľaša od toluénu. To, že by tam chodili aj fetovať, tínedžeri rozhodne popreli.
O týždeň na to, v stredu 1. marca, vytiahli požiarnici z rieky Sekčov mŕtvolu sedemnásťročného Lukáša B. z Prešova, ktorý mal podrezané žily. patril do partie, v ktorej sa zdržiavala aj nebohá Darina. Od vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania policajného zboru v Prešove Petra Forgáča sme sa dozvedeli, že chlapec bol v čase svojej samovraždy značne nafetovaný. Po tejto smutnej udalosti bol okrem iných chlapcov z partie vypočúvaný aj Anton J.
K poslednej tragickej udalosti došlo v stredu 3. mája. Pri železničnej trati v Prešove Pod táborom zhorel štrnásťročný Anton J. a aj pri jeho ohorenom tele bola nájdená fľaša od toluénu.
Nezmyselným spôsobom teda zo tohto sveta odišli traja mladí ľudia z jednej partie. Oslovili sme školskú psychologičku Moniku Mydlarčíkovú, ktorá po prvom tragickom úmrtí Dariny Ch. dostala za úlohu postarať sa o dušu chlapcov. Jedným z nich bol práve Anton J., ktorý pred týždňom v stredu zhorel
"Pýtala som sa ho či sa s Darinou poznal dlho, povedal, že to boli len dva týždne. Na otázku, ako sa s touto situáciou vyrovnal, či náhodou nepotrebuje nejakú psychickú podporu odpovedal, že sa s tým snaží zmieriť. Keď som sa ho pýtala, či náhodou nefetuje, dvakrát mi povedal, že nie. Keby som mala hodnotiť jeho osobnosť, vyzeral trošku utiahnuto, nesmelo. Nemôžem povedať, že by bol zlý," povedala na adresu uhoreného Tona psychologička. Dozvedeli sme sa, že sa kontaktovala aj s ďalšími chlapcami z partie, no ich výpovede boli značne odlišné. Jeden z nich ešte vtedy psychologičke povedal, že to pre nich možno malo byť nejaké znamenie.
O Tonovi nám zopár viet povedala aj riaditeľka školy, ktorú navštevoval, Mária Javorská. "Ako riaditeľka som ho videla ako záškoláka. Keď má niekto za polrok neospravedlnených do štyristo hodín, nedá sa hovoriť, že ide o riadneho žiaka, alebo žiaka, ktorý si plní povinnosti. Aj v tú chvíľu, čo prišiel do školy, vždy s ním boli nejaké problémy. Hoci si myslím, že keby sa venoval škole, mohol byť priemerným žiakom." Podľa jej slov to rodičia vidia trochu inak. Ako dobrého chlapca. "Sústavne sme upozorňovali na to, že do školy nechodí. Rodičia to vraj vôbec nevedeli. Predvolávali sme ich, no nikto neprišiel. Keď konečne prišli, tvrdili, že do školy chodí, že sa doma učí. Boli z toho strašne prekvapení, lenže nič sa neudialo. Prešiel mesiac a chlapec zas nechodil do školy. Boli sme nútení ísť za matkou na pracovisko. Vyvrcholilo to tým, že týždeň pred tragickou udalosťou neprišiel ani domov. Na základe toho sme zistili, že už viackrát nebol po pár dní doma. Pýtam sa. Čo rodičia? Nikto ho po nociach nehľadal? Potom sa objavil v škole. Psychologička sa s ním rozprávala, no bol v takom otrasnom stave, že ho osobne odviezla domov. Nebol schopný zúčastniť sa vyučovania. Matka s psychologičkou nakoniec začala spolupracovať. To však bol už záver," s neskrývanou ľútosťou vykreslila posledné obdobie pred smrťou Tona riaditeľka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
