hradieb. Podobný osud prednedávnom postretol tieto stredoveké hradby aj na západnej strane. Obrátili sme sa preto na primátora Levoče s otázkou, ako sa s týmto problémom, trápiacim niekdajšiu metropolu Spiša, mieni vysporiadať vedenie mesta.
"Paradoxne, ale východný úsek hradieb sa zrútil deň pred návštevou ministra kultúry v našom meste. Bolo to presne 23. februára tohto roku. Akoby to múry tušili... Samozrejme, požiadali sme ministerstvo financií o štvormiliónový príspevok na opravu týchto hradieb. Počítali sme, že čiastka bude pochádzať z číselných hier a lotérií. Žiadosť bola postúpená na ministerstvo kultúry. Dodnes nie je vybavená. Nikto nám zatiaľ nepovedal, či bola zamietnutá alebo je ešte v štádiu vybavovania," povedal pre PODTATRANSKÝ KORZÁR primátor Levoče Peter Pekarčík.
Situácia si podľa neho žiadala rýchly zásah a preto z mestskej kasy so súhlasom poslancov uvoľnil pol milióna korún na "zaplombovanie" spomenutej východnej steny. Opravy si však žiadajú oveľa väčšie investície. Len v prípade západnej steny to odhaduje na 24 miliónov korún. Minulý rok dokonca okresný úrad vydal havarijný výmer, pretože padajúce kamene ohrozovali zdravie a životy ľudí.
"Ostatných desať rokov akoby všetky vlády úplne ignorovali problémy miest s historickými jadrami. Príjmy Levoče sú štandardné, ale nikto nezohľadňuje záťaž, ktorú predstavuje množstvo historických pamiatok, do rekonštrukcie ktorých je potrebné neustále investovať. Veď len z dvoch kilometrov našich mestských hradieb je viac ako štvrtina v havarijnom stave. Myslím si, že len veľmi ťažko môže existovať štát, ktorý ignoruje svoju minulosť tak, že sa vôbec nezaujíma o jej dedičstvo," skonštatoval P. Pekarčík.
Naposledy sa levočské hradby opravovali začiatkom 80-tych rokov. Komplexná rekonštrukcia sa podľa jeho slov dotkla úsekov napríklad od Košickej brány po nemocnicu, či od Poľskej brány po zdravotnú školu. Ako ďalej uviedol, tieto pasáže sú v poriadku dodnes. Akútny zásah si však vyžadujú tie, ktoré sa v tom čase len opravovali alebo sa im vôbec nevenovala pozornosť.
Problém pre Levoču však nepredstavujú len rozpadávajúce sa hradby, ale aj ďalšia pamätihodnosť - Chrám sv. Jakuba. Mesto zorganizovalo na jeho rekonštrukciu verejnú zbierku. Napriek niekoľkým mesiacom jej trvania sa však dodnes podarilo vyzbierať len zhruba 90 tisíc korún. Primátor to nepovažuje za dôsledok nezáujmu verejnosti, ale za aktuálny ekonomický stav spoločnosti.
"Oslovili sme so žiadosťami príslušné ministerstvá, úrad vlády i fond Pro Slovakia. Dostali sme prísľuby. Lenže jedno či dvojmiliónová dotácia, ak by náhodou prišla, nič nevyrieši. Potrebná je mohutná finančná investícia, aby sa podarilo dotiahnuť veci do konca," prezentoval svoju túžbu primátor. Je si totiž vedomý toho, že na západnej veži chrámu sa pracuje už od roku 1991 a doteraz sa portál ani balustrádu nepodarilo dokončiť. Peniaze sa doteraz vždy rozplynuli v malých investovaných čiastkach a výsledok stále nie je dostatočne hmatateľný.
Existuje teda riešenie problému, ktoré by s ním pohlo a ukončilo večné pohybovanie sa v kruhu medzi žiadosťami a čiastočným uspokojovaním požiadaviek nepostačujúcim objemom peňazí, ktoré sa časom neefektívne strácajú v nekonečných opravách? "Chceli by sme sa dostať do režimu, v ktorom sa ocitla napríklad Banská Štiavnica. Veď tam počas posledných dvoch rokov prišlo na opravy a rekonštrukcie historických pamätihodností zo štátneho rozpočtu vyše 30 miliónov korún," vyriekol na záver návod na riešenie problému Peter Pekarčík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
