s.r.o. Migaš-Carnogurský, za najpozoruhodnejšiu udalost týzdna môzeme smelo vyhlásit "summit" Dzurinda-Fico. Šéf exekutívy a tretí ústavný cinitel štátu si to rozdal na tému privatizácie s nezávislým poslancom a predsedom mimoparlamentnej strany, co bola taká dôlezitá udalost, ze ju hned aj oslávili spolocnou tlacovkou.
Preferencie Ficovej strany Smer si isteze zaslúzia rešpekt, nie sú však dôvodom na bizarné císla, ktoré uz nepatria azda ani do slovenského politického cirkusu. Je jednoducho absurdné, aby si predseda vlády pozýval k rokovaniam o váznych veciach mimoparlamentné subjekty. Preferencie nehrajú rolu - toto neexistuje nikde na svete. Mimochodom, s HZDS, ktoré má 43 poslancov a teda reálnu politickú silu, premiéra debatovat ani nenapadlo. Preco si nepozval aj Sládecka ci Andela? - ti sú tiez nezávislí. S Ficom si však sadol. A nie je sám - s predsedom Smeru pravidelne schôdzuje Migaš a pozval ho uz i Schuster. I taký detail dokumentuje, az kam za hranice súdnosti sa naša politická realita vyšinula.
"Privatizácia tak citlivých oblastí, ako sú prirodzené monopoly, sa musí diat transparentne s maximálnou dôveryhodnostou voci obcanom. Znamená to, ze je treba hladat dalšie cesty, dalšie spôsoby, ako túto hodnovernost zvýšit, podciarknut, potvrdit", zhrnul "výsledok" dialógu Dzurinda. Úchvatné - politicky nesmierne závazné závery. Na co všetko má cas taký predseda vlády na Slovensku. A to ešte nie je koniec: "Konkrétnym výsledkom rozhovoru bola dohoda, ze premiér a predseda Smeru sa stretnú EŠTE RAZ do konca júna, aby premysleli a konkretizovali spôsoby i moznosti transparentnej privatizácie". Nuz, naozaj maximálne "konkrétny" a plodný "výsledok".
My iba na margo pripomenme tri veci. Po prvé, o privatizacnej koncepcii vlády premiér do detailov nerokoval ani s jednotlivými predsedami KOALICNÝCH strán. Existuje medzi nimi iba politická dohoda, vyjadrená v programovom vyhlásení vlády a následne aj vládnom materiáli. Všetko dalšie - i transparencia - je uz vecou odborníkov. Po druhé, uz podla terajšieho zákona, ako si ho vynútila v jeseni SDL, prechádzajú všetky privatizacné návrhy parlamentom, ktorý ich má vziat na vedomie. Tam môze az do vycerpania debatovat aj nezávislý poslanec Fico. Po tretie, koncom júna musia byt odborne doriešené (zaoberajú sa tým sekcie ministerstva hospodárstva) projekty SPP i SE, pricom privatizácia telekomunikácií sa uz dávno rozbehla.
Tolko k bohatej vecnej rovine "summitu". Jeho význam je však, samozrejme, kdesi v mediálno-signálnej dimenzii. Fico i Dzurinda si dali okázalé rande, aby vyslali do sveta i sebe navzájom svoje politické posolstvá. Premiér potreboval dat jasne na známost svojím kolegom z materských strán bývalej SDK, ze veru nemusí byt odkázaný na ich spojenectvo, ak by sa aj po dalších volbách ešte prebili do parlamentu. Podujatie, teda mediálna koncovka, integrálne zapadá do jeho novej iniciatívy za "zjednotenie stredopravých strán". Je to i cenný signál pre verejnost - SDKU nebude mat problémy koalovat so Smerom a bude s HZDS o Ficovu priazen sútazit. Nejde o malickost, ak si uvedomíme, ze verejná mienka vníma Smer stále blizšie k opozícii ako dnešnej koalícii. I napriek všetkým rétorikám o "nulovom koalicnom potenciáli HZDS".
Toto je zároven i posolstvo, ktoré mienil z podareného stretnutia vytrieskat Fico. Ak chce lovit dalej hlasy na oboch póloch rozcesnutej spolocnosti, nemôze randit stále iba s Meciarom a Malíkovou. Predseda HZDS zámysel uz vycítil - "strana Smer bude v prípade predcasných volieb skôr inklinovat k Dzurindovi, nez k HZDS", nechal sa pocut po svojom vcerajšom stretnutí s Ficom. Dobrá intuícia - nech nahána volicov tam, kde bude inklinovat. Rovnako dôlezité pre Fica je, ze uz jemu oddané publikum si nan zvyká ako na rešpektovaného a akceptovaného hráca, ktorého prijímajú najvyššie ústavné celebrity štátu. Po Meciarovi, Migašovi, Schusterovi mu teda i Dzurinda prepoziciava legitimitu a zdanie politickej významnosti, aby uz v najblizšom prieskume si mohol pripísat dalšie percentá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
