Breza previsnutá (syn. breza bradavičnatá)
V tomto období sú v záhradke už väčšinou obsadené všetky hriadky, a preto v seriále o pestovaní liečivých rastlín budeme pokračovať v jeseni. V súčasnosti je aktuálne liečivé rastliny zbierať.
V staroveku nepoznali liečivé účinky brezy, ale Plínius ju označil za "ozdobu krajiny" pre jej belostnú kôru. Z brezových vetvičiek starí Rimania plietli nielen košíky, ale sa z nich viazali aj "úradné metly", ktorými sa verejne trestali previnilci za drobné prehrešky. U Slovanov patrili brezové listy medzi základné liečivá.
Breza previsnutá (Betula pendula Roth. syn. B. verrucosa Ehrh.) je vysoký strom s prevísajúcimi konármi so striebristo bielou, v dolnej časti kmeňa popraskanou borkou. Je to jednodomá rastlina so samčími a samičími jahňadami. Plody sú drobné, široko krídlaté nažky. Vyskytuje sa prakticky po celej Európe a Ázii v lesných porastoch, hájoch a parkoch. Úspešne sa používa aj na rekultiváciu napríklad háld, navážok hlušiny a obnažených pôd po povrchovej banskej ťažbe.
Drogou sú usušené listy a puky. Listy sa zdrhujú z vetvičiek v máji-júni. Pred sušením odstránime všetky nečistoty. Sušíme v tieni, v tenkých vrstvách a denne ich šetrne obraciame. Teplota pri sušení v sušiarni by nemala presiahnuť 40 stupňov Celzia. V droge sa nachádzajú predovšetkým látky glykozidicky viazané (flavonoid hyperozid, myrecetín-3-galaktozid, kvercetín a betulozid), triesloviny, triterpény, cukry, vitamín C, silica a i. Najvyšší obsah silice (má aj fytoncídne účinky) je v mladých listoch a pupeňoch.
Listová droga má výrazné močopudné účinky, preto sa uplatňuje pri chorobách ľadvín, predovšetkým pri chronických zápaloch, tvorbe močových kameňov a piesku v ľadvinách a zvýšenej koncentrácii kyseliny močovej v krvi. Prednosťou drogy je, že nepoškodzuje parenchým ľadvín. Používa sa samostatne, alebo v kombinácii s inými liečivými rastlinami. Droga je vynikajúcim doplnkovým liečivom aj pri reumatizme a ischiase. Zvonku sa používa do posilňujúcich kúpeľov. Je súčasťou mnohých, priemyselne vyrábaných čajovinových zmesí.
Brezové pupene majú mierny močopudný účinok. Pri ekzémoch sa pridávajú do kúpeľa, alebo v kombinácii s inými liečivými rastlinami sa z nich vyrábajú mastičky. Zvyčajne sa pridáva koreň kostihoja.
Zápar pripravíme z 1 lyžice listovej drogy na šálku vody. Pije sa dva až trikrát denne.
Toxickosť: nezistili sa žiadne vedľajšie škodlivé účinky.
V niektorých krajinách sa zbiera aj cukornatá brezová miazga. Získava sa na jar, navŕtaním briez do hĺbky 2 až 3 cm. Po úprave sa dodnes používa v liečebnej kozmetike ako vlasové tonikum ("brezová voda"). U nás je zbieranie miazgy zakázané, pretože táto procedúra poškodzuje stromy a napomáha šíreniu rôznych hubových ochorení rastlín.
Autor: Anna Macková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.