uzavreli kompromis a dohodli sa. Ich dohodou v roku 1850 bol nový vynález, ktorý uľahčil prácu mnohým krajčírkam.
Jaskynnému človeku zo začiatku stačila parádna kožušina z uloveného zvieraťa, ktorú zopol malou kostičkou. Človek, tvor vynaliezavý, prišiel na to, že otvory v kostičke môžu poslúžiť ako uško. Primitívny človek zistil, že do uška sa dá navliecť suchá tráva. Tak sa šitie stalo hitom, šilo sa kostenými, drevenými, neskôr aj bronzovými ihlami.
Krajčírsku prácu sa prvý raz pokúsil zmechanizovať Angličan Charles Wiesenthal. Pokus o vynález prijali veľmi nevraživo, čo v roku 1755 nebolo ničím neobvyklým. V roku 1790 dostal patent na šijací stroj anglický stolár Thomas Saint. Vynález skôr pripomínal nevydarený obuvnícky stroj, ktorý bol prakticky nefunkčný. Vývoj pokračoval ďalej. Ihlu s uškom v hrote prvý použil Balthazar Kreus. Viedenský krajčír Joseph Madersperger v roku 1839 vynašiel stroj na šitie dvojitým stehom. Tieto pokusy boli neúspešné, medzi ktorými bol aj Francúz Thimonnier. Ďalší muž, ktorý sa pokúsil zostrojiť šijací stroj, bol Američan Elias Howe, ktorý už bol úspešnejší. V roku 1845 si dal patentovať stroj na dvojitý steh s čĺnkom na zachytávanie slučiek. Ako je už o vynálezoch známe, novej technickej vymoženosti predchádzali roky úmornej a ťažkej práce. Jeden z modelov sa dostal do rúk Isaca Singera, ktorý urobil na vtedajšej novinke niekoľko drobných zmien. Singer si vynález prisvojil, napriek tomu, že vynálezcom nebol.
Súdnych sporov o autorstvo vynálezu bolo neúrekom. Šťastie prialo Eliasovi Howovi, ktorému súd priznal prvenstvo autorstva. Singer už počas súdnych sporov rozbehol výrobu, preto musel platiť dosť veľké odškodné. Spory o nový vynález stále viac a viac naberali na obrátkach. Skončili sa až v roku 1850. Praktické využitie šijacieho stroja pritom však vôbec nehrozilo, ani hašterenie dvoch pánov veľký význam nemalo. Po ukončení súdnych procesov v živote neostal ani jeden z nich víťazom. Howe nemal peniaze, Singer prehral súd a musel prestať s výrobou. Nakoniec uzavreli vzájomný kompromis. Howe predal svoj patent Singerovi, takže podnikavý továrnik mohol rozbehnúť výrobu na plné obrátky. V roku 1851 na Svetovej výstave v Londýne nový vynález nevzbudil veľký záujem. Singer sa však nevzdal a v roku 1855 urobil pre svoj výrobok obrovskú reklamu. Novinku predvádzali šarmantné dámy. Singer zdokonalil Howov vynález - stroj robil tristo stehov za minútu a bol poháňaný pedálmi, čo na vtedajšiu dobu bol úžasný úspech. Sto rokov trvalo, kým mohli na stroji poriadne šiť.
Na územie bývalého Československa sa prvý šijací stroj dostal v roku 1862 zo Svetovej výstavy v Londýne. Medzi prvých výrobcov na našom území patril aj český rodák Rössler, žijúci v Rakúsku. V jeho závodoch v Opave a neskôr v Boskoviciach vyrábali šijacie stroje značky Minerva. V roku 1920 továreň v Boskoviciach z nich vyrobila vyše dvadsaťtisíc kusov. Šijacie stroje sa vyrábali v Liberci, Českej Kamenici, Krásnej Lipe a v Prahe. Staršia generácia pozná šijacie stroje značky Lada, ktoré sa tiež vyrábali v Československu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
