jubilantky, ktorá oslávi neuveriteľných 70 rokov to však neplatí. Svedčí o tom spontánny a netradičný spôsob zoznámenia. Keď sme ju čakali pred jej vystúpením v prešovskom PKO na módnej prehliadke časopisu Image, ktosi nás chytil za rameno s výkrikom: "Gizka pozri sa, ja mám taký istý kostým, páči sa ti?" Bola to ona. Prvá dáma slovenského humoru pani Magda (Majda) Paveleková.

Pani Magda, ako si žijete?

"Ďakujem za opýtanie, teraz veľmi hekticky, čo ja nemám rada, lebo aj keď, ako sa hovorí, mám 'veľkú riťku', nikdy nesedím na dvoch stoličkách. Vždy si snažím robotu rozdeliť. V divadle West som mala nedávno premiéru hry Turecká kaviareň. Naďalej robíme Kuba, muzikál Mníšky a nechala som Bonzáčika. Môj nový program, ktorý robím pre STV sa volá Majdan. Vyberám v ňom staré nahrávky. Najviac vyberám Pavelekovú, potom seba, seba a mňa, ale aj ľudí, s ktorými som robila a ktorých mám rada. A zároveň vyzývam ľudí nech si píšu, čo by chceli vidieť v mojom programe. Majdan je teraz moja srdečná záležitosť a dúfam, že sa bude páčiť aj divákom."

Názov vášho nového programu je odvodený od vašej prezývky. Ako vznikla?

"Naozaj neviem. Pred tým ma volali Magdalénka, Magda. V nitrianskom divadle mi začali kolegovia hovoriť Majda. Vtedy som bola strašne chudučká a tenučká, tmavovlasá a z toho to akosi vzniklo."

K vášmu menu neodmysliteľne patrí titul prvej dáme slovenského humoru, čo tomu predchádzalo?

"Ja mám taký malý súborík, s ktorým chodíme po republike. Mali sme kabaret Magdy Pavelekovej a teraz sme vymysleli 'čo na srdcu, to na javisku'. Raz pred vystúpením vyšiel na scénu konferenciér a hovorí: 'Nebudete mi veriť, ale ja vám teraz predstavím niekoho, o kom si myslím, že je prvá dáma slovenského humoru.' Dostala som ta zo veľký aplauz a cítila som sa veľmi poctená. Odvtedy sa to ujalo.

Vychovali ste si už z radu vašich kolegýň svoju nasledovníčku?

"Ja si myslím, že by to mala byť Zuza Krónerová. Je to veľmi nadaná a veľmi vzdelaná dáma. Má ohromný zmysel pre humor, ale taký ten správny, nežný, nikdy nikoho neuráža.

V poslednom Majdane som si ju vybrala z archívu, kde s Lasicom robí jednu scénku a spieva šansón Hany Hegerovej Čerešničky. Odkázala som jej, že je veľmi dobrá, ale kým žijem nemá šancu byť prvou dámou slovenského humoru. Musí ešte chvíľku počkať." (smiech)

Počas vašej hereckej kariéry ste mali možnosť stvárniť množstvo divadelných, filmových, dabingových postáv, účinkovali ste v muzikáloch. Ktorá rola zostala vašim nesplneným snom?

"Nie, ja som už hrala všetko. Pred rokom som povedala, že by som si ešte raz zahrala morálku pani Dulskej. Väčší vnuk sa na mňa zadíval a hovorí: 'Babina, ale ty budeš mať sedemdesiat.' Áno, a čo Andrejko. 'No vieš už nemôžeš mať deti 15, 16 ročné.' Takže aj keď človeka nalíčia a vyzerá mladšie, ako Dulská, už nemôžem hrať."

Čo si myslíte o výroku, že treba odísť na vrchole kariéry. Aká je vaša filozofia?

"Ja som pred desiatimi rokmi povedala, že treba uvoľniť miesto mladším a odišla som do dôchodku. Keď som odišla z divadla, terajší riaditeľ (Marek Ťapák) skákal 20 centimetrov od podlahy, ale i napriek tomu som odišla. Mám nakoniec peknú penziu. Na novej scéne som mala desať hier, ktoré som musela dohrať, postupne odpadávali. Po tom prišla ponuka do muzikálu Mníšky, na novú scénu som sa vrátila s Kubom, ktorého režíruje Marek Ťapák, ale už som tam ako penzistka. A na normálny odchod pomýšľam v osemdesiatke. Pokiaľ vládzem a mám toľko energie, ktorú dostávam z kozmu, zatiaľ nemám pocit, že by som sa už musela baliť."

Kto bol vašim obľúbeným hereckým partnerom?

"Veľmi som mala rada Kukuru. Bol to veľmi spontánny herec. V televízii sa mi veľmi dobre spolupracovalo s Martinom Hubom. Je to veľmi inteligentný človek. Nikdy som to však nemohla ovplyvniť, pretože každý režisér mal svoj herecký tím. Veľmi rada som spolupracovala s Karolom Strážnickým. On režíroval Bakalárov, zábavné programy a teraz robíme spolu Majdanu."

Koho alebo čo si v živote najviac vážite?

"Toleranciu. Nemusím ani dlho premýšľať, aby som odpovedala. Vždy toleranciu. A častokrát sa pristihnem, že nie som dosť tolerantná. Nemala by som učiť na škole, aj ma pozývali k spolupráci, ale nemôžem. Mne, keď niekto niečo vysvetľuje, na prvýkrát to zatiaľ pochopím a podľa toho konám, ale keď ja niečo vysvetľujem a niekto to hneď nepochopí, som netolerantná, zlostná a jedovitá."

Koľko lások ste v živote stretli?

"Tak moja prvá veľká láska bola - otcov brat. Toho som nesmierne milovala. Potom prišli študentské lásky, ale dosť skoro som sa zaľúbila do Paveleka, hoci nejavil veľký záujem o mňa. Ja som povedala kolegyniam, toho si vezmem. Podarilo sa mi, zbalila som si ho a teraz sme mali výročie 50 spoločných rokov."

Máte nejaký recept na šťastné dlhoročné spolužitie?

"Tolerancia, tolerancia a ešte raz tolerancia. A mal by si to každý uvedomiť, že muži sa vychovať nedajú. Zviera môžete vychovať, psa môžete vychovať, mačku už ťažšie, ale muža nikdy nikto nevychová. Môžete ho troška ovplyvniť. Akého si zoberiete, s takým sa aj rozlúčite, až ho raz pochováte. Takže milé dámy, nesnažte sa mužov prevychovávať na svoj obraz. Zoberte si potom nejakého princa alebo žite len s televízorom, ktorý vypnete, kedy chcete."

Autor: Agáta Urbanová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.