ulici v Poprade pokúsila namaľovať svoju mamičku... "Tak potom prečo jej ich kreslíš ružové?" - opýtala sa pani riaditeľka. "No preto, že som nenašla inú farbu. Ale to predsa nevadí, veď moja mamka je aj tak najkrajšia zo všetkých, hoci bude mať ružové vlasy," vynašla sa malá Veronika a bez prerušenia pokračovala v portrétovaní bez predlohy.
Keďže v nedeľu si naše mamy, mamky či maminy pripomenú "svoj" deň, oslovili sme aj ďalšie z detí skláňajúce sa nad kresbičkami. Chceli sme totiž zistiť, či už tak malé tvory si uvedomujú a dokážu vyjadriť to, čo pre ne matky znamenajú. "Ja svoju mamku ľúbim takto silno," ukázal nám strapatý Denis Ilavský. Správne, veď načo veľa slov. Zhovorčivejší bol jeho sused. "Ja mamku tak ľúbim, že ju vždy vystískam, keď idem večer spať. Najradšej zo všetkého ju mám vtedy, keď mi upečie tortu alebo ide so mnou do Kvetnice na koníky," rozviedol myšlienku dlhovlasý blonďák Paťko Greňa. Takisto Zuzke Čarnogurskej sa mamka najviac páči, keď ju zoberie na výlet. No a hádam najoriginálnejšiu odpoveď sme dostali od ďalšieho z dievčat. "Ja mám svoju mamku najradšej, keď ide so mnou do kostola. Tatíkovi ani bratovi sa nechce, ale mamka so mnou ide rada," s detskou úprimnosťou sa vyznala Ivanka Kuchtová.
"Deti v rannom veku ešte zrejme nedokážu presne pomenovať svoje pocity. Možno ich ani nevedia dať vždy otvorene najavo. Ale z času na čas to v nich vypláva úplne na povrch a vtedy je vidieť, že mama je pre ne ten najdôležitejší človek. Máme však aj veľa otcov, ktorí sú z rôznych príčin pri svojich deťoch aktívnejší, ako maminy. Dnes je taká doba, že o tom, kto sa o potomstvo koľko a kedy stará, rozhoduje predovšetkým pracovná vyťaženosť," povedala pre PODTATRANSKÝ KORZÁR riaditeľka materskej škôlky Taťána Staneková.
Každá minca má však dve strany. Vzťahy preverí čas a mnohé z milovaných mamiek napokon, mnohokrát nie vlastnou vinou, skončia v domove dôchodcov. My sme navštívili jeden z nich v Kežmarku nazývaný Náruč. "Dve tretiny našich obyvateľov predstavujú ženy. Väčšina z nich je starších ako 70 rokov. O časť z nich sa vlastné deti samé nedokázali adekvátne postarať a len menšiu časť predstavujú tie ostatné prípady. Niekedy sme svedkami naozaj krásnych rodinných vzťahov. Napriek tomu nezopakujeme omyl z minulého roku. Vtedy sme totiž na oslavu Dňa matiek pozvali aj rodinných príslušníkov. Prišlo ich však len veľmi málo a mnohé z mamičiek, hoci túžobne čakali, napokon zostali smutné," povedala nám riaditeľka zariadenia Elena Hricová. Na základe svojich dlhoročných skúseností pri práci s ľuďmi dodala, že "ako matka svoje dieťa vedie v mladosti, tak sa k nej potom správa v dospelosti. V súčasnosti je ale zreteľne viditeľný trend oslabenia citového života u mladých ľudí, takže možno predpokladať, že aj rodinné putá budú postupne slabnúť."
Nechceme však spomínať len trpké osudy deťmi sklamaných rodičov. Jedným zo zaujímavých prípadov je pani Helena Kurucová, ktorá sa vo februári tohto roku dožila v spomenutom domove dôchodcov stých narodenín. Možno je to paradoxné, ale do tohto zariadenia sa dostala len pred troma rokmi. Dovtedy žila so svojou rodinou. A príčina? Nie že by sa o ňu syn už nechcel starať. Lenže vzhľadom na osem krížikov jednoducho nevládal ďalej.
My sme sa tiež pokúsili zistiť, či si Deň matiek pripomenú oficiálnymi akciami aj miestne samosprávy. Viacero obecných úradov pripravilo pre maminy posedenia spojené s kultúrnym programom. Pozadu nezostali ani mestá - v Mestskom kultúrnom stredisku v Kežmarku sa zajtra o 15.00 hod. uskutoční slávnostné popoludnie, na ktoré je vstup zdarma. V Poprade sa podobná akcia s názvom Moja mama bude konať na Námestí sv. Egídia už o poldruha hodiny skôr.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
