nedokázal by som utratiť ani psa, nie to ešte vlastného syna, ako ma viní obžaloba. A ešte takým spôsobom, že by som namieril samopal sám proti sebe...? Ja som svojho syna Dávidka miloval, často som mu prejavoval svoju lásku a nehu. On bol vo svojom vnútornom svete šťastné dieťa. Mal všetko, čo potreboval a bol šťastnejší, ako ktokoľvek z nás všetkých," povedal 12. apríla lanského roka 43-ročný súkromný podnikateľ Vladimír G. V tento deň si spolu s bratom Štefanom zasadli na trestnú lavicu Krajského súdu v Košiciach.

O prípade, ktorý vzbudil nebývalý rozruch sme v našich novinách veľa písali. Keďže od posledného lanského pojednávania uplynul už temer rok, pre pripomenutie uvádzame stručný sumár toho, čo sa na pojednávaniach udialo. K vražde 9-ročného Dávidka Grečka došlo 31. januára 1998 v Smižanoch v okrese Spišská Nová Ves. Podľa prvej vyšetrovacej verzie Dávidko sa stal obeťou neznámych mafiánov. O čosi neskôr však vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania PZ Košice vyšiel s verziou o tom, že Dávidka usmrtil jeho otec. Chlapca držal pevne v rukách, namieril na seba samopal a strelil. Táto verzia vyvolala vo verejnosti značný ohlas, ale aj dohady, ku ktorým prispeli samotní policajti, ktorí v priebehu niekoľkých hodín vyšli s viacerými protichodnými tvrdeniami. Po tom, čo už pre verejnosť bola táto verzia neudržateľná, uzrela svetlo sveta nová hypotéza. Podľa nej sa na vražde chlapčeka podieľal aj jeho strýko Štefan. Ten vraj "pri čine pridržiaval Dávidka G. tak, aby mu jeho otec mohol k čelu priložiť samopal a potom z neho vystreliť." O tom, že aj táto verzia bola postavená na tenkom ľade, svedčí to, že už o pár hodín neskôr polícia poskytla médiám ďalšiu verziu, podľa ktorej "z výsledkov vyšetrovania nie je zrejmé, kto vlastne strieľal a kto chlapčeka pridržiaval." Záver znel, že bratia G. vraj "po vzájomnej dohode chlapca usmrtili, jeden z páchateľov chlapca pridržiaval, zatiaľ čo ten druhý mu priložil samopal k čelu a jednu ranu mu strelil do hlavy." Inak povedané, kým jeden deň bolo policajtom jasné, kto vlastne vraždil, na druhý deň už to nevedeli...

Z vraždy vlastného syna nakoniec prokurátor obžaloval Vladimíra G. Mal sa jej dopustiť tak, že v chodbe svojho rodinného domu ranou zo samopalu juhoslovanskej výroby značky Agram 2000 kalibru 9 mm s tlmičom usmrtil Dávidka. A to tak, že ho postavil tesne pred seba, priložil mu samopal s tlmičom zozadu na čelo a stisol spúšť... Obidvoch bratov G. prokurátor obžaloval aj z trestného činu nedovoleného ozbrojovania preto, že si "bez povolenia zaobstarali samopal, ktorým bol usmrtený Dávidko."

Vladimír G. spáchanie nanajvýš ohavného činu, z ktorého ho viní obžaloba od začiatku vyšetrovania popiera. Tvrdí, že jeho syna Dávidka zavraždil neznámy páchateľ, ktorý prišiel do jeho domu aj so samopalom. "Bolo tri štvrte na osem, keď zazvonil telefón. Zdvihol som slúchadlo a ozval sa mužský hlas, ktorý tvrdil, že by chcel odovzdať dokumenty súvisiace s centrom pre autistické deti, ktoré mal už v pondelok doniesť jeho kolega. Nesúhlasil som, vravel som mu, že to počká do rána. Volajúci však nástojil, že príde do pol hodiny. Presviedčal ma dovtedy, kým som mu nesľúbil, že na neho počkám. Dávidko chcel spať, preto som sa s ním začal naháňať po dome, aby ešte chvíľu vydržal. Bol šťastný, smial sa a vtedy sa ozval zvonec," opísal okamihy, ktoré predchádzali tragédii obžalovaný. Zapol bzučiak, zobral syna a šli ku dverám...

"Rozsvietil som svetlá a otvoril dvere. Asi tri metre pred sebou som zbadal chlapa, ktorý šiel ku mne a v rukách zvieral samopal. Mal bordovú vetrovku a špinavé blond vlasy ostrihané na ježka. Tak ma vyľakal, že mi ochablo celé svalstvo a nevedel som sa pohnúť z miesta, ani prehovoriť. Mysľou mi prebehlo, že ma prišiel niekto vydierať... Začal som pred tým mužom cúvať a pýtal som sa ho, čo odo mňa chce s tým, že všetko čo mám, je na úver. On mi na to povedal, aby som šiel dnu, že sa dohodneme. Dostali sme sa medzi chodbičky a on povedal ´prisámbohu strelím´. Ja som sa ho stále pýtal, čo odo mňa chce, že som nič neurobil. Vtedy povedal: napočítam do troch a strelím! Stál strnulo, bez pohybu, uvedomil som si, že je schopný to spraviť. Urobil som pohyb, zohol som sa po Dávidka. Neviem, či som ho držal, alebo nie, pamätám si len to, že padol výstrel a ja som pocítil, akoby pichnutie špendlíkom v oblasti hrudníka pod krkom... Zrejme som upadol do bezvedomia, lebo keď som precitol, mal som pocit, že som v tme, ktorá bola všade okolo mňa. Hľadal som Dávidka a zbadal som ho ležať na odpočívadle pred vchodovými dverami... Jeho hlavička visela na prvom schode... Schytil som ho na ruky a zbadal som ranku, o ktorej som si myslel, že je to len škrabnutie, ktoré sa mu čoskoro zahojí. Prihováral som sa mu, láskal som ho, bol som v šoku, neviem, kedy som začal kričať o pomoc... To, že je Dávidko mŕtvy, som sa dozvedel až od lekára. Zaregistroval som aj samopal, ktorý zostal ležať niekde v chodbičke, alebo vonku, neviem to povedať presne," opísal hrôzostrašnú udalosť obžalovaný. Dodal tiež, že svoje zranenie si uvedomil, až keď sa ho na to pýtali policajti a lekár, ktorý tam prišiel. To, že nezomrel, je len šťastná náhoda. Podrobil sa operácii a zákroku, pri ktorom mu vybrali guľku, ktorá uviazla v jeho bránici. Túto smutnú zvesť sa ešte v ten večer od manžela dozvedela aj chlapčekova mama, ktorá bola na služobnej ceste v Prahe.

V priebehu uplynulého roka pred trestným senátom defilovalo nespočetné množstvo svedkov, ktorí mali k objasneniu veci čo povedať. Nikto z nich však vraha nevidel. Akurát jeden zo susedov zaregistroval tlmené výstrely. Obyvatelia Smižian v tom čase nevideli nikoho na ulici. Načim dodať, že to bolo v januári večer, keď bola tma a z výpovedí svedkov vyplynulo, že vonku zúril studený severák a teplomer ukazoval mínus dvadsať. Nehovoriac už o tom, že z miesta činu vedie osem únikových ciest a páchateľovi stačilo 20 sekúnd na to, aby sa nadobro stratil v tme... Na mieste činu boli okrem iného odobraté pachové stopy zo samopalu, ktorým bol Dávidko usmrtený. Tie boli porovnávané so vzorkami obžalovaných a ďalších troch ľudí. O výsledkoch porovnania pachových stôp existujú dva odlišné protokoly. Podľa prvého, bola na samopale identifikovaná pachová stopa Štefana G., zatiaľ čo výsledok druhého bol negatívny. Na tom nezmenila nič ani znalkyňa, ktorá včera predstúpila pred súd. V priebehu troch dní sa pred senátom vystriedali aj znalkyne zo súdneho lekárstva a expert na balistiku. Podľa ich zistení bolo vystrelené zo zbrane naloženej priamo na čelo chlapca a s veľkou pravdepodobnosťou bol pritom použitý tlmič. Má o tom svedčiť tvar vstrelu a množstvo spálených i nespálených čiastočiek pušného prachu v rane. To, kto strieľal, však jasné nie je. Tak, ako v mnohých dôležitých veciach o ktoré sa opiera obžaloba, ani v tomto smere výsledky skúmania nie sú totiž vôbec jednoznačné.

Pojednávanie bolo odročené na začiatok júna.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.