sobotňajšieho Republikového výboru SDĽ (RV SDĽ). Ten poveril svoje predstavenstvo rokovať buď o rekonštrukcii v rámci existujúcej koaličnej zmluvy (verzia 1 - jednoduché výmeny ministrov), resp. o "zmenách koaličnej dohody" (verzia 2 - redukcia členov vlády, prípadne aj s premiešaním rezortov a silových pomerov medzi jednotlivými stranami).
V priebehu uplynulého týždňa sa zároveň výrazne zjemnili i tie najodmietavejšie stanoviská ostatných partnerov (najmä SMK a SDKU), pričom názory už doteraz menej zamietavé (najmä KDH) sa stali k zmenám až temer prívetivé. Takže je celkom zrejmé, že na dnešnom megazraze všetkých koaličných poslancov i ministrov v Častej-Papierničke už nebude témou to, či rekonštrukcia áno alebo nie, ale aká a ako rýchlo.
A to je veru veľmi slušný výsledok škandálneho Migašovho hlasovania proti vláde, ktoré následne posvätil RV SDĽ. Fakt je jeden - neexistoval efektnejší a rýchlejší spôsob, akým by SDĽ svoje zámery presadila. Aj keď treba prízvukovať, že asi nie na celých sto percent. Po tomto RV SDĽ už totiž Migaš nebude tlačiť na výmenu premiéra, čo doteraz nepriamo viackrát signalizoval.
Teda zatiaľ nebude. Či sa k Dzurindovi a jeho stoličke vráti, záleží najmä na tom, ako ďaleko zvyšok spolku vyjde v ústrety návrhom SDĽ. Má však dôvod na optimizmus. Migašov manéver totiž ukázal, že vydieraním a nátlakom sa v tejto koalícii operovať naozaj oplatí. A aj preto má vládny "personálny audit" svetlú perspektívu; SDK, SMK a SOP prejavili svoju slabosť, keď bez vyvodenia konzekvencií z porušenia koaličnej zmluvy pristúpili na rokovania o požiadavkách SDĽ, akoby sa vlastne nič nestalo. Migaš a spol. takto dnes perfektne vidia protihráčom do kariet, kým títo naďalej vôbec netušia, či ľavica za stolom neblufuje. Inými slovami - SDĽ sa presvedčila, že zvyšok koalície je pripravený k ďalekosiahlym ústupkom, zvyšok koalície ale nevie, až kam sú postkomunisti schopní zájsť, ak náhodou jej návrhom (buď úplne či do určitej miery) nevyhovejú.
Zámerne tu už nehovoríme o "migašovskom" resp. "reformnom" krídle SDĽ, keďže druhý výsledok RV SDĽ (napriek našej zlej prognóze zo soboty, že sa nedohodnú) je práve ten, že sa dohodli. A teda do Papierničky idú s jednotným stanoviskom celej strany, čo je vo výraznom kontraste s tým, že zvyšné tri subjekty "koalície" sa ani nepokúsili zjednotiť na spoločnom postupe voči partnerovi, ktorý už raz brutálne porušil koaličnú zmluvu. Väčšinou nemajú dokonca ani predstavu, ako individuálne reagovať. Výnimkou je SMK, ktorá je v každom rekonštrukčnom variante rozhodnutá trvať na výmene Koncoša.
SMK zároveň ale nemá ani potuchy, kto ešte iný prípadne jej požiadavku podporí. Pritom s úplne inou vážnosťou by SDĽ musela túto požiadavku vnímať, keby ju na stôl položilo celé trio spoločne. I táto momentka iba dokladuje, do akej nevýhody sa vlastnou pasivitou vmanévrovali SDK, SMK i SOP. Nadovšetko ilustratívne je, že diametrálne odlišné predstavy o prípadných výmenách existujú už v priestore bývalej SDK.
SDĽ po sobote posilnila svoje východiskové pozície, stále však ešte zostala dlžná jednu odpoveď. Tú, na ktorú všetci čakali s nemenším záujmom, ako na rekonštrukčné modely: Teda, či predsunie prvú časť svojho celorepublikového zjazdu už na leto. Ľavica sa ale iba uzniesla, že otázku termínu bude riešiť na ďalšom RV o dva týždne. Keďže, vzhľadom na vyjasnenie línie tejto strany, ide o absolútne zásadnú otázku, celý odklad vyzerá ako ďalší, vcelku vydarený taktický manéver. Pokiaľ by totiž SDĽ už tento víkend rozhodla o júlovom "poriešení" samej seba, zvyšok koalície by ešte mohol preladiť na zdržiavaciu taktiku s tým, že bude vyjednávať, až bude vedieť, či má definitívne tú česť s Migašom, alebo Ftáčnikom (resp. Kanisom). Keďže túto pascu na seba SDĽ obišla, SDK, SMK a SOP nezostáva už dnes iné, než začať naplno pracovať s agendou Jozefa Migaša.
Práci česť, súdruhovia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.