Septembra 1999. Nedobrú ekonomickú situáciu tohto stavebného podniku konštatoval pre náš denník už pred rokom v máji, bývalý riaditeľ Ladislav Strýčko. Vtedy nám povedal: "Na východnom Slovensku je situácia v stavebníctve zúfalá. Niet čo robiť, a ak sa táto situácia nezmení, potom nielen Prešovské stavomontáže, ale všetky stavebné firmy skončia." Vtedajší riaditeľ Strýčko v júni 1999 odišiel do dôchodku a štafetu po ňom prevzal ďalší z konateľov firmy Ján Šťastný. Predpoveď riaditeľa Strýčka sa napokon pre Prešovské stavomontáže splnila. Na firmu bol vyhlásený konkurz. Keď sme ho nedávno oslovili povedal nám: "Ja som už na dôchodku, ale nie som šťastný, že to s firmou takto dopadlo. Prešovské stavomontáže boli jednou z mála firiem, v ktorej sa netunelovalo a nekradlo."
Niekedy koncom októbra, začiatkom novembra nastúpil do podniku správca konkurznej podstaty. Konkurzný súd v Košiciach ustanovil za správcu Patrika Palšu. Ako pre náš denník správca Palša uviedol, o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu rozhodlo valné zhromaždenie. "Prečo tak urobili, to je vám zodpovedať neviem. To sa musíte opýtať tých, ktorí tú firmu viedli." Podľa jeho slov, je hanbou, že firma, ktorá mala v rokoch 1996, 97 a 98 obrat okolo 300 miliónov, skončila v konkurze.
Samozrejme, že sme oslovili posledného riaditeľa firmy Jána Šťastného. Ten nám na vysvetlenie povedal že: "na základe ekonomických ukazovateľov a tým, že na podnik boli vyhlásené exekúcie, sa podanie návrhu na konkurz, javilo ako najideálnejšie riešenie." Zároveň uviedol, že Prešovské stavomontáže kúpila spoločnosť vo verejnej súťaži od Fondu Národného majetku za viac ako 70 miliónov korún. Ešte v roku 1995 mali dostatok pracovnej náplne, takže spoločnosť mohla splácať splátky. V ďalších dvoch rokoch, keď sa vo väčšej miere prejavila stagnácia na stavebnom trhu, začala mať firma problémy s platbami voči štátu a poisťovniam, keď platby meškali jeden i viac mesiacov, a napokon v roku 1999 firma prestala vyplácať mzdy aj zamestnancom.
Tu treba ešte pripomenúť, že jednou z aktivít Prešovských stavomontáží, ktorá bola i v čase vyhlásenia konkurzu zisková, bola výroba plastových okien. Nástupom správcu konkurznej podstaty Patrika Palšu sa aj táto výroba zastavila. Na našu otázku, či nebolo možné ponechať túto ziskovú výrobu a približne (podľa našich informácií) 20 ľudí, ktorí tam pracovali, správca Palša odpovedal: "Je to mylná informácia. Na samotnej výrobe sa podieľalo len 4 až 5 ľudí. A čo sa týka zisku? Sám som si nechal u ľudí, ktorí na tej výrobe už niekoľko rokov pracovali urobiť rozpočet. Z neho vyplynulo, že pri investícii 1 milión korún, je návratnosť za mesiac 1 milión 50 tisíc korún. Teda len 50 tisícový zisk. Predajom linky na dražbe sme získali jeden milión 270 tisíc korún." Vysvetlil tiež, že vyhlásením konkurzu na podnik, mu podľa zákona živnostenský odbor zrušil živnostenský list a daňový úrad mu zobral daňové identifikačné číslo (DIČ) a registráciu na DPH. Takže, keby bol ďalej podnikal, bol by vlastne konal protiprávne. Podľa jeho ďalších slov, na takúto investíciu a s takým nízkym ziskom, nemal dostatok financií. Pri nástupe do stavomontáží bolo na štyroch účtoch firmy celkom 200 000 korún. Pritom finančné prostriedky potreboval predovšetkým na vyplatenie miezd bývalým zamestnancom, ktorým vtedy ich predchádzajúci zamestnávateľ dlhoval mzdy od júna 1999, respektíve na vyplatenie dlhov za energie a vodu, ale aj na udržanie správy konkurznej podstaty, vrátane vypracovania znaleckých posudkov. Zároveň dodal, že dodávateľom profilov na spomínanú výrobu, sú Novácke chemické závody, ktoré sú tiež jedným z veriteľov. Preto sa nemožno diviť, že veriteľ nepokračoval v dodávkach firme v konkurze, ktorá mu navyše dlhuje vysokú finančnú čiastku.
"Je to škoda, že sa linka predala," uviedol v tejto súvislosti riaditeľ PSM Šťastný. (V dražbe ju kúpila firma zo západného Slovenska - pozn. red.) "Tým, že sa predala, vytratil sa z Prešova jediný výrobca plastových okien zo slovenských profilov." Na našu poznámku, že ich výrobca už odmietal predávať firme v konkurze uviedol: "Vedeli sme ich zohnať prostredníctvom tretej firmy." Zároveň uviedol, že tí zamestnanci, ktorí zakladali linku na výrobu plastových okien, mali snahu odčleniť túto výrobu od materskej firmy. Všetky právne úkony, ktoré v tomto smere podnikli však prišli neskoro. Medzitým totiž nastúpili do firmy exekútori, takže sa viac nesmelo hýbať s jej majetkom. Keďže exekúcie nepovažovali za najšťastnejšie riešenie, podalo vedenie spoločnosti návrh na vyhlásenie konkurzu.
Od svojho nástupu do podniku zohnal správca konkurznej podstaty asi 7 miliónov od firiem, ktoré stavomontážam dlhovali, respektíve predajom hnuteľného a nehnuteľného majetku úpadcu, vrátane nájomného z nájomných zmlúv. Pred Vianocami tak mohol čiastočne vyplatiť ľuďom mzdy v objeme 1,5 milióna a pred Veľkou nocou 2,6 milióna korún. Ešte stále však majú zamestnanci pohľadávky voči zamestnávateľovi v objeme okolo 4,7 milióna. Správca Palša pristúpil k predajom majetku úpadcu formou dražieb. Spolupracuje pritom s exekútorským úradom, ktorý vedie jeho brat Igor Palša. Keďže zo zákona odmena správcu konkurznej podstaty, ako aj exekútora je veľmi slušná, zaujímalo nás, či si takýmto spôsobom bratia vzájomne "neprihadzujú džob".
"Je to absolútny nezmysel," rezolútne vyhlásil správca Palša. "K predajom majetku formou dražieb, som sa rozhodol preto, lebo je to rozhodne transparentnejší a výnosnejší predaj. Svedčia o tom napokon aj ceny, za ktoré sme doteraz majetok úpadcu predali. Sú minimálne rovnaké, ale vo väčšine prípadov vyššie, niektoré dokonca 200 až 300 percent vyššie, ako ceny stanovené súdnym znalcom. Ide predsa o to, aby boli uspokojené pohľadávky veriteľov, teda aby sa veritelia dopracovali k svojim peniažkom." Napokon ako uviedol, správcu konkurznej podstaty stanovuje Konkurzný súd v Košiciach a exekútora, ak ho o to požiada správca konkurznej podstaty, určuje okresný súd. Poprel akékoľvek spochybňovanie činnosti oboch partnerov, či zvýhodňovanie jedného druhým, keďže ako uviedol "doteraz im obom z ich činnosti neprišla ani koruna". Naopak exekútor Igor Palša má s organizáciou dražieb zatiaľ len výdavky. Získané financie idú totiž na vyplácanie miezd bývalým i terajším zamestnancom, respektíve na úhrady za energie, telefóny a pod. "Exekútor musí platiť nájomné v priestoroch, kde sa dražba uskutočňuje, ďalej za inzeráty uverejňované v tlači a informácie o dražbách zverejňuje aj na internetovej stránke, zriadenej na tento účel. Nehovoriac o administratívnej agende spojenej s priebehom dražieb. Tým, že som všetky tieto povinnosti preniesol na exekútora, sa môžem viac venovať vedeniu samotného konkurzu," zdôraznil správca konkurznej podstaty Patrik Palša.
Ten je podľa neho náročný, keďže sa jedná o veľkú firmu, ktorá dlhuje okolo 500 veriteľom. Celkový dlh firmy bude známy až po prieskumnom pojednávaní, ktoré bude niekedy v jeseni a po prihlásení všetkých pohľadávok veriteľmi. Hrubý odhad však hovorí o 170 miliónoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
