skôr ako diskriminačný prvok. Keď však dostali nové cvičebné úbory, pretože sme ich chceli navnadiť aj tak trochu materiálnym spôsobom, padli všetky zábrany," začal s výpočtom svojich skúseností člen predstavenstva švajčiarskeho Helsinského výboru Felix Uhl. Táto organizácia v ostatných rokoch podporovala niekoľko vzdelávacích a výchovných projektov organizovaných v Levoči.
Nás samozrejme zaujímal výsledok. "Žiadne z detí, s výnimkou jediného, po absolvovaní nultého ročníka a nástupe do riadneho vyučovacieho procesu v základnej škole, neprepadlo. A to sme pracovali i s naozaj zaostalými deťmi pochádzajúcimi z miestnej rómskej komunity," dodal F. Uhl.
Švajčiarski partneri, ktorí koncom minulého týždňa pricestovali do Levoče zhodnotiť výsledky nimi podporovaných projektov, sa venovali vzdelávaniu na viacerých úrovniach. Najväčšiu čiastku finančných prostriedkov venovali jednorázovo na nákup výpočtovej techniky pre nevidiacich. "Neveril som, že sa naučia ovládať počítače v tak krátkom čase a tak kvalitne. Ale technológie sú dnes natoľko vyspelé, že prepojenie klávesnice s akustickým zariadením im to mimoriadne uľahčilo. Aj preto sme sa rozhodli investovať do nákupu piatich počítačov viac ako milión korún," skonštatoval F. Uhl. Ďalšie projekty sa podarilo naštartovať v rámci miestnej základnej umeleckej školy. Vychádzalo sa pritom z prirodzeného umeleckého talentu rómskych detí. Dôraz sa kládol predovšetkým na ich inklinovanie k hudobnému a výtvarnému umeniu.
"Paradoxné je, že keď sa spolupráca rozbiehala, švajčiarski partneri nemali dôveru k štátnej správe. Obrátili sa preto priamo na mesto, hoci samospráva nemá školstvo vo svojom referáte. Aj preto museli byť zmluvy uzatvorené ako trojstranné. Výsledkom spoločného úsilia je, že napríklad realizáciu projektu prípravných ročníkov si osvojilo aj ministerstvo školstva a to ho odporučilo praktizovať v rámci celého Slovenska," uviedol zástupca primátora mesta Vladimír Schwarzbacher, vystupujúci ako slovenský partner spoločného projektu. My pripomíname, že v prípravné ročníky nie sú na Slovensku žiadnou novinkou. Veď napríklad v Popradskom okrese fungujú od školského roku 1993/94.
Nemohli sme sa tiež neopýtať, ako sa bude vyvíjať ďalšia spolupráca a či ju švajčiarsky Helsinský výbor bude aj naďalej dotovať finančnými prostriedkami. "Je prirodzené, že napríklad v nultých ročníkoch sa bude pokračovať. Ale s finančnou podporou je to už horšie. Slovensko zrejme doplatí na to, že spomedzi krajín strednej Európy sa do projektu zapojilo až ako posledné. Všetky peniaze teraz totiž smerujú do Kosova, ktoré má hlavnú prioritu," vysvetlil F. Uhl, ktorý si voči novinárom neodpustil mentorstvo vlastné vysokopostaveným alebo bohatým osobám. "Tak, kde ste vlastne boli po celé dva dni. To predsa nejde, prísť si len na tlačovú besedu a úplne pohrdnúť dvojdňovým odborným seminárom. A na nič sa nevyhovárajte! Mali ste predsa k dispozícii podrobný program podujatia. Dokonca aj švajčiarsky veľvyslanec je už z toho nervózny," povedal na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
