svetového šampionátu, ktorý už včera večer ukončil všetky prognózy o tom, kto sa stane majstrom sveta v okrúhlom roku 2000 (informácie o ňom vám prinášame na inom mieste dnešného vydania poznámka redakcie). Jej druhým, a nemenej sledovaným vrcholom je finálová séria severoamerickej NHL, v ktorej sa pre zmenu rozhodne o novom držiteľovi slávneho Stanleyho pohára. Práve najvyššia hokejová súťaž na severoamerickom kontinente sa považuje za najkvalitnejšiu na svete a zrejme niet jediného fanúšika hokeja, ktorý by o tejto skutočnosti pochyboval. Takisto, ako má Slovensko svoje neprehliadnuteľné zastúpenie v každoročných majstrovstvách sveta, má ho aj v tejto najkvalitnejšej lige sveta. V oboch z týchto vrcholových fór svetového hokeja Slováci patria medzi najlepších, a to nielen vďaka ostrieľaným borcom z minulosti. Aj mladí slovenskí hokejisti dokážu svet presviedčať o svojich kvalitách, a tak ich zastúpenie v NHL z roka na rok stúpa na početnosti. Jedným z tých nádejí slovenského, a možno aj svetového hokeja je aj mladý Košičan Ladislav Nagy.

Mnohí zo slovenských fanúšikov si ho možno pamätajú ako veľký talent z našej najvyššej súťaže, či z reprezentácií. Už vtedy bolo zrejmé, že tento mladý Košičan rozhodne netrpí nedostatkom talentu a vôle presadiť sa. Už vtedy bolo zrejmé, že podobne, ako drvivá väčšina ozajstných mladých talentov spomedzi Tatier a Dunaja, aj on čoskoro vymení široké hracie plochy európskych štadiónov za tie užšie, no podstatne slávnejšie a lákavejšie na druhej strane oceánu... Dnes je už Laco Nagy napoli Američanom a nielenže má za sebou desiatky zápasov vo farmárskom tíme Worchestra, ale vyskúšal si už aj samotnú NHL. Okrem zápasov základnej časti sa mu v drese St. Louis Blues podarilo odohrať aj prvé kolo play off a stal sa tak prvým rodeným Košičanom, ktorý sa niečim takým môže popýšiť. O tejto, ale aj o ostatných témach súvisiacich s jeho hokejovým životom sme sa s mladým slovenským hokejistom pozhovárali po jeho návrate domov.

- Laco, ako začínala tvoja sezóna 1999/2000?

"V septembri som nastúpil do kempu, kde som bol desať dní. Keďže sa mi príliš nedarilo, rýchlo ma poslali dole do farmy St. Louis vo Worchestri. Tam sme mali ďalší kemp, po ktorom už začali ostré zápasy. V prvých dvoch desiatkach z nich sa mi príliš nedarilo, takisto som nejak extra dobre nevychádzal s trénerom... Neposielal ma na presilovky a vôbec v tých dôležitejších momentoch na ľad. Tým pádom som mal málo bodov a navyše mi hra celkovo nešla. Po tridsiatich zápasoch ma prvýkrát povolali do NHL, pretože sa zranil Turgeon. Odohral som štyri zápasy, v ktorých sa mi vcelku dobre darilo. Po návrate Turgeona ma opäť poslali do farmy, kde sa mi už začalo dariť. Lepšie sme od toho momentu vychádzali aj s trénerom. Pred koncom NHL ma opäť povolali, keď sa pre zmenu zranila ďalšia hviezda Bluesmanov Paľo Demitra. Odohral som teda jedenásť zápasov v základnej časti NHL a šesť v play off."

- Ako sa ti darilo v zápasoch v drese Worchestra?

"Dokopy som nazbieral 51 bodov za 23 gólov a 28 asistencií. Potom, ako som sa vrátil prvýkrát zo St. Louis, tréner ma už začal naplno využívať, okrem oslaboviek som hral vlastne všetko. Začalo sa mi po všetkých stránkach dariť. Zrejme dostal nejaké inštrukcie od hlavného trénera St. Louis."

- Patril si vo farme medzi najlepších, alebo si ťa do prvého mužstva Bluesmanov vybrali preto, že si pasoval na ten-ktorý uvolnený post?

"Podával som dobré výkony, ťažko však povedať, že podľa čoho tam hodnotia hokejistu. Tak či onak, spolu s ďalším Slovákom Podkonickým a dvoma ďalšími Američanmi sme patrili medzi opory mužstva."

- Pod pojmom farma si mnoho ľudí mylne predstavuje akýsi juniorský tím, v ktorom sa odchovávajú mladé nádeje pre prvé mužstvo. Mohol by si priblížiť, ako vyzerala veková skladba mužstva Worchestru?

"My sme mali strašne mladé mužstvo. Myslím, že až osem hráčov nemalo viac, ako 20 rokov. Ostatní sa vekovo pohybovali od tej 27-čky po tridsiatku."

- Hovoril si, že pred sezónou si bol sklamaný z toho, že sa ti nepodarilo prebojovať sa do NHL. Znamená to, že si s tým v tejto sezóne vážne počítal?

"Nečakal som to, no chcel som hrať silou-mocou. Nevyšlo to, takže to skúsim znova v nasledujúcej sezóne."

- Hralo sa ti lepšie vo farme, alebo v St. Louis?

"Určite v St. Louis. Tam totiž každý vie, čo má robiť, kde má byť. Hráči si to vedia prihrať, viac rozmýšľajú, zatiaľ čo vo farme sa viac nahadzujú puky na mantinel, viac sa bojuje a je to tak trochu nezmyselný hokej. Keď už som bol na ľade, ľahšie sa mi hralo v NHL."

- Pred sezónou nám Ľubo Bartečko povedal, že by bol rád, keby sa konečne tréner Bluesmanov na trvalo rozhodol stavať spolu do jedného útoku jeho s ďalšími dvoma Slovákmi Handzušom a Demitrom. Jeho prianie sa v uplynulej sezóne splnilo a tento čisto slovenský útok bol jedným z najlepších v celej NHL, nielen vo svojom mužstve. Pomohlo ti pri povolávaní do NHL, ako Slovákovi, dobré meno, ktoré táto naša trojica urobila slovenskému hokeju?

"Ťažko povedať. Mňa povolali vždy vtedy, keď im vypadol niektorý hráč. Keď sa pred koncom sezóny zranil Paľo Demitra, rovno ma postavili k Ľubovi Bartečkovi a Mišovi Handzušovi. Hrával som na pravom krídle. Jeden zápas ma však tréner postavil aj do iného útoku. Som síce center, no v podstate ma tréner skúšal na všetkých troch útočných postoch. Môžem povedať, že sa mi hralo dobre aj na oboch krídlach."

- Napokon sa St. Louis stalo po základnej časti najlepším tímom NHL a získalo Prezidentskú trofej. Aká bola v tom čase atmosféra v mužstve?

"Každý bol šťastný. Po zápase bola vynikajúca atmosféra. Aj ja som z toho bol šťastný, napriek tomu, že som odohral v základnej časti len 11 zápasov. Bol to dobrý pocit."

- Zrejme o to väčšie bolo sklamanie z vypadnutia v prvom kole play off , kde ste nedokázali prejsť cez San José...

"Určite áno. Nikto nečakal, že vypadneme už v prvom kole so San José. Ľudia boli nešťastní, nikto tomu nechcel veriť. V šatni bolo ticho, všetci sedeli so sklonenými hlavami. Každý čakal, že zvíťazíme. Mali sme však nešťastie, zatiaľ čo náš súper presne naopak. Jemu sa darilo všetko, my sme dostávali nešťastné góly. Raz sa dokonca stalo, že náš obranca chytil puk a nechtiac si ho hodil priamo do bránky... Vlastný gól sme dostali v každom jednom zápase play off so San José."

- Ako sa v týchto rozhodujúcich chvíľach prejavila absencia Paľa Demitru, ako zrejme najväčšej hviezdy tímu a jednej z najväčších v celej NHL?

"Paľo určite chýbal. Keby on hral, podľa mňa by sa postúpilo."

- Zrejme si aj ty videl pár zápasov St. Louis z hľadiska, takže by si mohol prezradiť, v čom vlastne spočíval úspech útoku Demitra - Handzuš - Bartečko...

"Keď už sa dostali s pukom do útočného pásma, veľmi dobre kombinovali. Američania tam medzi nimi len lietali. Hrali ten typický triangel a často sa im podarilo puk dostať do úplne prázdnej bránky. Niekedy si z toho už aj ´srandu´ robili... Najmä, keď sa hralo proti trošku slabším mužstvám. Mňa osobne veľmi tešilo, že sa im tak darilo."

- Necítil si práve ty na sebe vyšší tlak z toho dôvodu, že si nastúpil k Handzušovi s Bartečkom namiesto Demitru a práve od tohto tvojho útoku sa vlastne predtým očakávalo najviac?

"Cítil, ja ešte nemám toľko skúseností. Oni si s Demitrom evidentne lepšie rozumeli. Nám sa už tak nedarilo, odskakovali nám puky."

- Tak, či onak, stal si sa prvým rodeným Košičanom, ktorý hral play off NHL. Čakal si, že to budeš práve ty?

"(smiech) Určite nie. Ja som si to v podstate vtedy ani neuvedomoval. Sústredil som sa len na zápas."

- Aká bola partia v St. Louis?

"Vynikajúca. Kolektív bol naozaj výborný, každý sa s každým bavil. Škoda, že to tak dopadlo."

- Na medzinárodnej scéne majú Slováci dosť veľké problémy s tvrdosťou, niekedy až zákernou. Ukázalo sa to aj na svetovom šampionáte v Rusku, kde Kanaďan Bertuzzi likvidoval jedného hráča za druhým, medzi nimi aj nášho obrancu Ľuba Sekeráša. V NHL je však takých hráčov, ako maku. Ako sa s ich tvrdosťou vysporiadal náš slovenský útok v St. Louis?

" Je jasné, že Američania si viac dovolia na Európanov. Nie je však Európan, ako Európan. Napríklad ku Paľovi Demitrovi si nikto nedovoľuje. Už má totiž meno. Občas však ešte vybehnú na Bartečka, ale na tie najväčšie hviezdy si toho až tak veľa nedovolia."

- Čím si to vysvetľuješ, je to úcta k schopnostiam dotyčnej hviezdy, alebo skôr strach pred odvetou?

"Aj jedno, aj druhé. Keby si niekto dovolil na hviezdu, mohlo by sa stať, že by ho počas nasledujúcich minút zápasu lovilo celé mužstvo a možno by už ani nedohral zápas."

- Ty si bol mladý nováčik, nebol si hviezda. Cítil si na sebe prehnanú tvrdosť súperov?

"Najmä v play off to bolo jasne cítiť. Zopárkrát som dostal krosček zozadu, narazenie na mantinel a podobne."

- V NHL sa skúša model so štyrmi rozhodcami, z toho dvoma hlavnými. Na svetovom šampionáte v Rusku to vyzeralo tak, že každý rozhodca pískal čosi iné a nikto si nebol istý tým, čo môže a čo nie. Ako sa píska v NHL?

"Podľa mňa sa tam veľmi púšťa hra. Niekedy sa hrá až zákerne, no rozhodcovia to púšťajú. Keď som pozeral prenosy zo šampionátu, tam sa zasa pískalo naozaj všetko. Mne sa stávali aj také veci, že päť sekúnd po odohraní puku ma ešte jeden zo súperov dodatočne pribil na mantinel... Tam sa to však nepíska. Len keď už je to naozaj zlý faul."

- Slováci sú zvyknutí používať svoju hokejku aj na iné veci, ako na hru s pukom a mnohokrát sú vylučovaní za nebezpečnú hru vysokou hokejkou. Nemal si aj ty práve s týmto problém?

"Ani nie. Čo sa týka faulov a vôbec pravidiel, dá sa tomu prispôsobiť."

- Po tom, ako Bluesmani spolu s tebou vypadli z play off, putoval si opäť do farmy. Ani tam sa vám nedarilo a tvoje meno sa razom spomínalo medzi tými, ktorí by ešte mali prísť posilniť našu reprezentáciu do Ruska. Napokon však z toho zišlo...

"Tréner Filc ma v čase vypadnutia z play off nekontaktoval. Hovoril s Handzušom a Bartečkom, pretože v mojom prípade bolo jasné, že musím ísť hrať za farmu. Keď sme vypadli aj s farmou, mal som už letenku domov na štvrtok. Pán Filc mi však volal v stredu... Keby zavolal v pondelok, mohol by som to celé ešte preorganizovať. Na internete sme si spolu s mojim spoluhráčom z farmy našli, že do Ruska ide Bondra. Myslel som si, že ja už tým pádom nejdem. Keď mi však tréner Filc v stredu zavolal, bol som veľmi milo prekvapený. Povedal som mu, že by som hneď išiel, ale že je tu jeden problém. V tom čase som už totiž nemal osobnú výstroj, hokejky. On bol najprv ticho a potom sa ma spýtal, že kde ju mám. Po vypadnutí z farmy si moji slovenskí spoluhráči dali do kontajneru na lodi uložiť autá a osobné veci, takže som si ich tam dal aj ja. Keďže ten kontajner už nebolo možné otvoriť, vysvetlil som pánovi Filcovi, že by mi museli dať kompletnú výstroj a hokejky. Keby som však dostal nové korčule, trvalo by mi týždeň, kým by som sa na nich naučil poriadne korčuľovať... Bol by dosť veľký problém zvyknúť si na nový výstroj. Potom sme sa spolu dohodli, že nepôjdem..."

- Aký z toho máš celkový dojem?

"Veľmi rád by som išiel reprezentovať Slovensko. Nielen kvôli tomu, že sa naši dostali až najďalej, alebo že sa tam dá spraviť meno. Keby sa mi však ľudia z nášho zväzu ozvali trošku skôr... Ja som totiž vôbec o ničom do poslednej chvíle nevedel."

- Mnohí z hráčov NHL svoju účasť na šampionáte odriekli najmä kvôli únave, či doliečovaniu starých zranení. Cítil si aj ty takú únavu?

"Únavu bolo značne cítiť. Keď som sa totiž vrátil do farmy, tréner ma veľmi veľa staval. Mal som toho hokeja už naozaj dosť, ale aj napriek tomu by som reprezentovať išiel. Škoda."

- V čom teda vidíš dôvod, prečo ty chceš ísť reprezentovať aj napriek únave a iní z toho istého dôvodu odmietnu?

"Určite majú nejaké problémy s kolenami, alebo ramenami. Odohrať sto zápasov za sezónu, to je naozaj dosť. Ja som napokon nešiel, priznávam, z trošku blbého dôvodu. Musím však jedným dychom dodať, že na tom nesie svoju vinu aj Slovenský zväz ľadového hokeja. Keby ma totiž informovali včas..."

- Zrejme ťa to mrzelo dvojnásobne, keď si videl, ako sa našim darilo...

"Určite áno! A nielen mňa, určite aj tých ostatných, čo napokon odmietli (smiech). Som rád, že sa našim tak darí. Určite sa tam urobil dobrý kolektív. Pána Filca poznám, pred rokom ma trénoval na svetovom šampionáte 20-ročných. Je to veľmi dobrý tréner a ja som s ním vychádzal výborne."

- Jednoznačne najlepším hráčom nášho tímu bol kapitán Miro Šatan. Je možné tak dobre sa prispôsobiť širokému klzisku, keď celú sezónu človek hrá na úzkom?

"Miro mal dosť času zvyknúť si. Podľa toho, čo som pozeral, dostali sa už do toho aj Handzuš s Bartečkom."

- Prejdime od minulosti k budúcnosti. Aký je tvoj ďalší program?

"Momentálne som mal pauzu, počas ktorej som hrával rekreačné športy. Začiatkom tohto týždňa by som už mal odštartovať jednofázový tréning spolu s košickým mužstvom. Čakám ešte na Obšuta z Prešova, ktorý sa zdržal v Amerike kvôli problémom s kolenom. Mal by prísť prvého júna, potom začneme spolu tvrdo makať. St. Louis nám dal tréningové plány, aby sme sa pripravovali spoločne. Začiatkom júla potom odchádzam do kempu za morom, kde budem dva týždne. Potom sa na mesiac vrátim domov a v septembri už začína predsezónny kemp. Potom sa uvidí. Ak sa mi bude dariť v prípravných zápasoch, zostanem v NHL, keď nie... Bude to záležať od toho, aké personálne zmeny nastanú v mužstve. Ak kúpia nejakého hráča za dva milióny amerických dolárov, mňa automaticky pošlú do farmy. Podľa mňa to totiž momentálne vyzerá tak, že Bluesmani kúpia nejakých troch, štyroch hotových hráčov."

- Môže sa stať, že by si sa dostal aj do iného tímu NHL, ako St. Louis?

"Áno, hocikedy ma môžu predať, alebo vymeniť do iného mužstva."

- Myslíš si, že v inom mužstve by si mal väčšiu šancu pravidelne hrávať NHL?

"Podľa toho, v akom. V slabších by som sa podľa mňa chopil ponúknutej šance."

- Ako vyzeral tvoj súkromný život za morom?

"Občas sme mali čas niekam zájsť. Chodili sme piati Češi a Slováci (Horáček, Procházka a Slováci Smrek, Podkonický) do kina, občas sa zabaviť do nejakého podniku. Boli sme v takom strašnom meste, v ktorom sa nedalo nič robiť. Neďaleko však bol Boston, takže sme často chodievali aj tam. Worchester sa mi naozaj nepáčil, nie je to pekné mesto."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.