Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK
Vaše listy a hojné množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 23. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Videla som, ako mu z hlavy tiekla krv" sme prinieli príbeh o netradičnom susedskom spolunažívaní. Jeho 50-ročného protagonistu prokurátor obžaloval z trestných činov násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi a z ublíženia na zdraví. A to preto, že sa vyhrážal svojej susede Amálii G. zabitím a po vzájomnej hádke a naťahovaní sa s jej manželom Fridrichom mu spôsobil zlomeninu jarmovočeľustného komplexu a pomliaždenie okolia ľavého oka.
"Okolo 18. hodiny som šiel opravovať zadnú stenu môjho domu. Prešiel som do susedovho dvora a sekáčom som prebíjal múr svojho domu. Zrazu ku mne pribehol pes a začal na mňa vyskakovať, štekať... Poprosil som pani Amáliu, aby psa zavrela. Keď to urobila, pokračoval som v práci. O čosi neskôr sa vrátil domov sused. Mal vypité a šiel do domu. Otvoril dvere a vtedy pes vybehol na dvor, a to rovno ku mne... Štekal, skákal na mňa, aj ma uhryzol. Bál som sa a kričal som na susedov, aby ho zavreli, lebo ho zabijem. Položil som sekáč k stene, prešiel som asi dva metre a vtedy ku mne podišiel sused a chytil ma za košeľu," vypovedal obžalovaný. A potom dodal: "Trikrát som suseda vyzval, aby ma pustil a nakoniec som mu tú ruku odstrčil. Pritom, ako sme sa naťahovali, mi spadli na zem okuliare. Mám 12 dioptrií a bez nich som temer nevidel. To bolo všetko. Ja som suseda vôbec neudrel a ak, tak len v sebaobrane."
Sused Fridrich však incident, o ktorom je reč, videl v inom svetle. "Domov som sa vrátil večer a keď som vchádzal do kuchyne, vybehol z nej pes. Nemal som ani tušenie, že ho tam manželka zavrela kvôli Rudolfovi H. O chvíľu som ho počul štekať, preto som vyšiel von. Videl som, ako sa sused oháňa pred psom, ktorý na neho štekal. Šiel som k nemu a reku, aby sa nebál, že pes je malý, chce sa len hrať, nič mu nespraví... Vtedy začal kričať, že zabije mňa aj psa. Priskočil ku mne a udrel ma oceľovým sekáčom po hlave. Spadol som a on si na mňa kľakol. Bil ma rukami po tvári… Pribehla moja manželka, kričala a ťahala zo mňa pána Rudolfa, pričom spadla na zem. Potom prišiel druhý sused, ktorý nám pomohol vstať a odprevadil nás do domu," opísal udalosti novembrového večera poškodený.
"Klame, keby som ho udrel sekáčom po hlave, musel by byť mŕtvy! Ani jemu, ani jeho žene som sa nevyhrážal zabitím. Povedal som im len, že ak nezavrú psa, tak ho zabijem!" reagoval na susedovu výpoveď obžalovaný. Podľa verzie pani Amálie, sa jej mal obžalovaný s lopatou v ruke vyhrážať, že zabije psa, ktorý na neho šteká a potom aj ju. Zobrala preto psa a zavrela ho do kuchyne. Nepočula, kedy sa domov vrátil manžel. Spozornela len na štekot psa. "Vykukla som na dvor a tam som videla, ako manželovi tiekla z hlavy krv. Sused mal v ruke sekáč, ktorý som mu vytrhla, a začala som kričať na ľudí, aby prišli pomôcť, lebo mi zabije muža," líčila okolnosti manželovho zranenia pani Amália.
Uvedený incident sa odohral bez svedkov. Každý z jeho aktérov mal však o tom, ako k nemu došlo, inú verziu. Preto najdôležitejším svedectvom v tejto kauze bolo vyjadrenie súdneho znalca. Podľa neho k zlomenine jarmovočeľustného komplexu došlo po údere päsťou a nie oceľovým sekáčom, ako to tvrdil poškodený. Znalci z odboru psychiatrie a psychológie zasa uviedli, že obžalovaný "prekonal detskú mozgovú obrnu so sekundárnou epilepsiou. Jeho rozumové schopnosti sú na stupni ľahkej debility, pričom ovládacia schopnosť bola v čase trestného činu u neho znížená asi o 30 až 40 percent, čo súvisí s jeho osobnosťou." Vzhľadom na zvýšenú afektívnu dráždivosť, môže byť pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný najmä v konfliktných situáciách, preto znalci navrhli súdu ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Súd tomuto návrhu vyhovel. Zároveň uznal Rudolfa H. vinným v zmysle obžaloby, ale vzhľadom na závery znalcov upustil od jeho potrestania. Tu sa náš minulý príbeh skončil. A vám, milí čitatelia, sme položili niekoľko otázok. Mohol súd takto rozhodnúť, teda uznať vinu a nepotrestať? Ak áno, prečo? V akých prípadoch môže súd takto konať? Pýtali sme sa vás aj na to, ako by ste rozhodli vy, keby ste mali na sebe sudcovský talár?
Do redakcie sme od vás dostali 114 odpovedí, z ktorých 88 bolo správnych. Išlo o tie odpovede, v ktorých ste uviedli, že súd mohol uznať vinu a nepotrestať. Podľa Trestného zákona tak súd môže urobiť v dvoch prípadoch. Po prvé, ak obžalovaný spácha trestný čin menšej spoločenskej nebezpečnosti, jeho správanie ľutuje, prejavuje účinnú snahu po náprave a možno očakávať, že už samotné prejednanie prípadu pred súdom postačí na jeho nápravu, alebo ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa majúc za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, sa uloženie trestu nejaví nevyhnutným. Po druhé, súd môže upustiť od potrestania aj vtedy, keď páchateľ spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie, ktoré mu uloží, zabezpečí nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti lepšie ako trest.
Aj v skutočnosti prípad takto skončil súd Rudolfa naozaj uznal vinným z trestných činov ublíženia na zdraví a násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi, avšak s prihliadnutím na závery znalcov upustil od jeho potrestania a uložil mu ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
SUSEDIA BY CHORÝCH NEMALI DRÁŽDIŤ!
Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Miroslava ŽELINSKÁ z Pečovskej Novej Vsi: "Ak na veľkonočnej spovedi poviete svoje hriechy, dostanete spasiteľnú pokutu a rozhrešenie. To je podľa cirkevného zákona a podľa svetského to taktiež platí… Ak sudca uzná niekoho vinným, musí ho aj potrestať, zvážiť mieru zavinenia a udeliť "nejakú tú odmenu". Ale ak odborníci a znalci dokážu Rudolfovi plnú nesvojprávnosť, duševnú poruchu či dokonca debilitu najvyššieho stupňa, v tom prípade trest berú na seba, resp. prechádza na tých, čo sa o neho starajú, čo berú za to peniaze, no v trestnej činnosti mu nezabránili…"
Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Už kontroverzné výpovede hovoria o tom, že susedské vzťahy medzi Fridrichom a obžalovaným Rudolfom H. boli naštrbené. Slušnosťou by v tomto prípade bolo, keby sa Rudolf opýtal sa, či môže prechádzať cez susedov dvor. A o tom, že etiku a zásady slušného správania porušili obaja aktéri príbehu, niet pochýb. Sused Fridrich si priam vykoledoval bitku so zdravotne postihnutým Rudolfom, preto na incidente nesú vinu obidvaja." Mária PAPCUNOVÁ z Košíc: "Z uvedeného prípadu jasne vyplýva, že Rudolf si chcel svoje narušené susedské vzťahy riešiť so susedom bitkou, aj keď tvrdil, že sa bál psa. Ak by mal čisté úmysly, odišiel by hneď, no on namiesto toho suseda napadol a ublížil mu na zdraví. Súd ho však mohol uznať vinným a nepotrestať."
Marián BURÍK z Ilavy: "Ak súdni znalci uznali, že Rudolf môže byť na slobode nebezpečný pre spoločnosť, mala sa mu nariadiť ústavná liečba v psychiatrickej liečebni. Nezdá sa mi logické rozhodnutie súdu, že uznal vinu a nepotrestal, no nariadil iba ambulantné liečenie."
Dagmar BECKOVÁ Z Košíc: "Súd uznal Rudolfa vinným, ale nepotrestal ho. Súd tak môže urobiť, ak je obžalovaný uznaný ako zdravotne postihnutý a jeho konanie je neovládateľné. Tu skôr pomôže ochranné psychiatrické liečenie s dozorom, nakoľko pre zvýšenú dráždivosť je pre spoločnosť nebezpečný."
Božena KUDLÁČOVÁ z Trnavy: "Je len samozrejmé, že takéhoto človeka musel súd oslobodiť, pretože on si na sto percent neuvedomuje, čo robí. Znalci to dosvedčili." Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Keby som ja mala na sebe sudcovský talár, postupovala by som rovnako ako súd. Vo väzení by sa síce obžalovaný liečil, ale po odpykaní trestu by bol ešte agresívnejší… Takto bude pod stálou lekárskou kontrolou a jeho pohyb bude slobodnejší. Myslím si, že tu nejde o chyták, ale o vysko humánny trest."
Jana OVŠONKOVÁ z Kežmarku: "Súd postupoval správne. Vzhľadom na znížené ovládacie schopnosti a pásmo debility je vhodnejšia psychiatrická liečba. Prípad ilustruje skutočnosť, že aj na vinného sa hľadí ako na človeka a pristupuje sa k nemu s prihliadnutím na jeho osobnosť a pre jeho nápravu sa vyberie tá najlepšia možnosť." Mária REPASKÁ z Košíc: "Možno si hlboko vážiť individuálny prístup súdu k človeku, i keď k previnilcovi… Pobyt za mrežmi by v jeho prípade nesplnil svoj účel." Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Je možné, že súd uznal obžalovaného vinným, no nakoniec ho nepotrestal, keďže bol nesvojprávny. A čo sa týka môjho rozhodnutia? Pre nedostatok dôkazov sa neviem rozhodnúť..." Ján BOČKAY z Košíc: "Nazdávam sa, že súd mohol takto rozhodnúť na základe znaleckého posudku psychiatra. Nedá mi však nezapochybovať o výpovediach poškodeného a jeho manželky." Ľuboslav LEŠČÁK z Lipian: "Podľa môjho názoru by Rudolf mal trest vykonať nie ambulantne (doma), ale ústavne pod dozorom. A vôbec, kde bol dozor dovtedy?! To nikto nedohliadal na zdravotne a duševne poškodeného človeka?!!!"
Filip SEMAN z Prešova: "Áno, súd mohol takto rozhodnúť… A ešte čosi. Z vyjadrenia lekára vyplýva, že nejde o úder sekáčom, ale rukou a navyše, obidvaja susedia manželia zveličovali Rudolfovu vinu."Júlia RACEKOVÁ z Košíc: "Pokiaľ ide o otázku viny, ja by som Rudolfa uznala vinným v zmysle obžaloby pokurátora, pretože vina u neho bola preukázaná vykonanými dôkazmi. Inou ale je otázka trestu. Súd vzhľadom na závery znalcov upustil od potrestania a takýto postup by som zvolila aj ja." Zita ŠMELKOVÁ z Prešova: "Áno, súd mohol uznať vinu a nepotrestať. Čo však s takými ľuďmi? Niektorí ubližujú duhým iba ústami, no mnohí z nich sú násilníci. A ešte čosi susedia by takýchto ľudí nemali dráždiť, ale mali by sa snažiť neprísť s nimi do konfliktu." Pavol KOVALÍK z Košíc: "To, že súd uznal vinným, ale upustil od potrestania, mi nedáva logiku. Ak je preukázaná vina, mal by mu byť okrem psychiatrického liečenia udelený aj podmienečný trest. Pripadá mi to tak, ako keby som ja spáchal trestný čin, ale mám bratranca v súdnom senáte a ten presvedčí prokurátora o tom, že na mňa dohliadne…"
ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Ja mám od detstva, kedy na mňa zaútočil pes, panický strach z akéhokoľvek, i malého psa. Hoci sa u mňa, pevne verím, nedá hovoriť o debilite, predsa neviem, ako by som sa zachovala. Neublížila by som majiteľom psa, ale psovi, ak by ma ohrozoval, áno."Tatiana GIRMANOVÁ z Košíc: "Ja by som rozhodla takisto ako súd. Podľa mňa ide o správne ustanovenie Trestného zákona."
Peter CSUDÁKY z Košíc: "V danom prípade ide o chyták- súd nemohol rozhodnúť v neprospech Rudolfa, veď on sa len bránil! Ja by som vytkol susedovi, že pod vplyvom alkoholu vyprovokoval invalidného dôchodcu namiesto toho, aby uzemnil útočiaceho psa. Za pohryzenie by som mu uložil pokutu."
DVADSIATY PIATY SÚŤAZNÝ PRÍBEH
Po nežnej revolúcii sa u nás roztrhlo vrece s podnikavcami, ktorí chceli koristiť z "práce" iných. Erotické služby a prostitúcia, to boli činnosti, na ktoré sa dala v januári 1994 najať šestica Košičaniek. Zjednal si ich vtedy 41-ročný invalidný dôchodca, ktorý im za tieto služby prisľúbil mesačný plat okolo10 tisíc korún.
"V zmluve, ktorú s nami Mário T. uzavrel, nebolo ani slovo o prostitúcii. Mali sme poskytovať erotické služby. Pravda je však aj to, že nám vyslovene povedal, že zákazníkovi musíme vo všetkom vyhovieť, teda mať s ním aj pohlavný styk, ak si ho bude žiadať," vypovedali unisono najaté dievčatá jedna po druhej. Ich zamestnávateľ sa však poistil. Aby v práci nebodaj nezlyhali, tak si ich kvality, či medzery v sexuálnych praktikách dôsledne preverili a vyskúšal najprv sám. Čas ukázal, že napriek starostlivo odvedenej práci boli dievčatá odmeňované veľmi skromne a neskôr už vôbec nie. Svojou usilovnosťou zarobili peknú kôpku peňazí, ale podstatná časť z nich skončila vo vrecku zamestnávateľa. A čo bolo na om najzaujímavejšie? Skutočnosť, že invalidný dôchodca nemal na poskytované služby žiadne oprávnenie, resp. živnostenský list. Jemu to však vôbec nebránilo podnikať. Netrvalo dlho a pekne po poriadku mu to všetko zrátal prokurátor, ktorý podnikavého Košičana obžaloval z trestných činov kupliarstva, neoprávneného podnikania a útlaku.
V prvom prípade preto, že v presne nezistenom čase od januára 1994 zjednal na poskytovanie erotických služieb a prostitúciu šesť Košičaniek. Zmluvne dojednaný plat 5 až 10 tisíc mesačne im nevyplácal, i keď sám od zákazníkov inkasoval platby od 800 do 2 500 korún. V poradí druhého skutku sa dopustil tým, že v uvedenej oblasti podnikal bez povolenia. O trestný čin útlaku išlo preto, že jednu z pracovníčok nútil pokračovať v prostitúcii aj napriek tomu, že jej nevyplatil celú výplatu. Naopak, chcel zneužiť jej tieseň tým, že pošle jej rodičom erotické fotografie, ak ho nebude poslúchať… Tým istým spôsobom sa vyhrážal aj ďalším dvom zamestnankyniam.
"Nikoho som na prostitúciu nezjednával. Išlo len a len o erotické služby, na ktoré mal oprávnenie Ľudovít S. Bol som jeho spoločníkom a on ma splnomocnil na prevádzkovanie svojej živnosti. Nerobil som to protiprávne," bránil sa pred súdom obžalovaný. To, že by niektorú z pracovníčok nútil na prostitúciu a že sa im vyhrážal zaslaním erotických fotografií rodičom, jednoznačne poprel.
Zo spáchania trestného činu kupliarstva obžalovaného jednoznačne usvedčovali mladé devy, ktoré si na erotické služby sám zjednal. Ani výhovorka, že podnikal na živnostenský list svojho spoločníka neobstála, pretože sa ukázalo, že ten už v tom čase žiadnu živnosť nemal. Načim ešte uviesť, že Mário bol už predtým viackrát súdne trestaný, naposledy za podvody…
A ako dopadol tentoraz? Súd ho uznal vinným iba z dvoch trestných činov, pretože na to, že by sa dopustil aj toho tretieho skutku, chýbali dôkazy a tak ho v tomto bode súd spod obžaloby prokurátora oslobodil. Tu sa náš príbeh končí a možnosť dotvoriť ho máte opäť vy, ktorí sa nebojíte obliecť si pomyselný sudcovský talár. Ak ste celý príbeh pozorne prečítali, isto už viete, ktorý bod obžaloby stál na hlinených nohách (iba tvrdenie proti tvrdeniu) a ktorý trestný čin teda nakoniec "vypadol". A ozaj, ako by ste postupovali vy, keby ste mali na sebe čierny talár s fialovým lemovaním? Ako a prečo? (A ešte malá poznámočka. Zlé jazyky tvrdia, že keby osemnástkam riadne vyplácal mzdu, ako im sľúbil, táto kauza by nikdy nebola uzrela svetlo sveta…)
POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!
V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:
1., odpovedať na položenú otázku,
2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,
3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),
4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,
5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách.
A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 25. mája.
Autor: mnk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
