Bratislave ich čakalo 15 ľudí, zato v Košiciach funkcionári tohto športu ich privítali v zariadení ŠKP a dá sa povedať, veľmi srdečne. Pozvali si novinárov a priaznivcov, ktorí povzbudzovali tento celok. V Hannoveri tím Slovenska bol na šiestej, siedmej priečke predpokladov, no postúpil zo štvrtého miesta. Veľmi dôležitý zápas odohral hneď na začiatku s domácim Nemeckom, nad ktorým zvíťazil 9:7, aby potom deklasoval obávanú Kanadu 16:6, zdolal, dá sa povedať v povinnom stretnutí Kolumbiu 9:7, pokoril Poľsko 11:4 a tromf úspechu dovŕšil silou v súboji s Kubou 10:4.

Bolo to pred turnajom rozohraté na niekoľko partií, v ktorých nehrali hlavnú úlohu slovenskí pólisti. Určite neboli favoritmi. Ukázali však, že aj medzi Dunajom a Tatrami existujú správni chlapci a tým ak sa ukáže, že o niečo ide, potom vedia zabojovať.

Po návrate pozvali činovníci košického vodného póla priamo z letiska včera na obed úspešných olympionikov. Privítanie bolo príjemné, prítomný bol aj starosta Starého Mesta Košice Ján Süli, samozrejme, nechýbali funkcionári ŠKP Košice.

Chvíľu sme pozerali na usmievavé, ale aj unavené tváre, ktoré dorazili domov, aby si na nejaký čas odpočinuli, ale nedalo nám neosloviť ich. Či už pri poháriku šampanského, alebo v čase, keď kamery dotieravých televíznych spoločností prestali pôsobiť. Vypočujme si niektoré hlasy.

Tréner Ladislav Vidumanský: "Už pred turnajom som povedal, že náš postup bude veľmi ťažký. Konkurencia voči slovenskému vodnému pólu je veľká. Začalo to však so zápasom s Nemcami, ktorý sme vyhrali 9:7 a potom sme získali dych, ktorý nám vydržal. Držali sme krok so všetkými a až v závere bolo ťažko vymotivovať chlapcov v súboji s Juhosláviou, keď sme podľahli vysoko 4:15, lebo my aj súper sme mali istý postup do Sydney. Nad Gréckom sme v záverečnom súboji chceli zvíťaziť, akurát po zlom vývoji, prehrávali sme 3:6, vyrovnali sme na 6:6, prišiel zlom a duel neskončil tak, ako sme chceli. Chlapci po šiestich rozhodujúcich meraniach síl boli už unavení, chýbali im psychické a fyzické sily, treba to tak brať."

Vedľa nás prešli aj tí, ktorí priamo vo vode zabojovali. Z hráčov účinkujúcich v celku ŠKP Košice bol Jozef Hrošík: "Nastupoval som, keď bolo treba. Dúfam, že šancu som aspoň trochu zobral do svojich rúk. Určite mi ide o to vrátiť sa do Austrálie, kde som pôsobil od januára do marca tohto roku ako legionár v celku Perth."

Návrat tohto sympatického mladého chlapca do vôd na druhom konci sveta by bol určite aj pre jeho otca, bývalého výborného pólistického brankára Košíc satisfakciou za snaženie v poslednom desaťročí. Výklad čohosi, ako sa dá aj za skromných podmienok dosiahnuť veľa.

Druhý z tímu ŠKP bol Tomáš Brúder, pôsobiaci ako vojak z Bratislavy v Košiciach. Ten sa vyznal: "Hral som v každom zápase, ale len trochu. Účasť na kvalifikácii mi dala veľa, zvýšila moju chuť k tréningovému procesu. Videl som vynikajúcich hráčov európskeho a svetového parametru, čo ma obohatilo pre ďalší športový život. Do olympijských hier sú ešte tri mesiace, chcem sa dostať do nominácie, čo je pre mňa veľká výzva, no o miesto sa budem musieť ešte veľmi silne pobiť, nakoľko konkurencia je veľmi silná."

Do Košíc sa vrátili lietadlom aj pólisti hrajúci v čiapočkách momentálne najlepšieho slovenského klubu Novák. Vyrastali v Košiciach. Možno aj radi by boli na východe republiky, žiaľ, financie vravia o niečom inom. Napríklad Peter Veszelits, 31-ročný borec len krátko poznamenal: "Všetci sme veľmi radi, že po ôsmich rokoch, po barcelonskej olympiáde sa opäť môžeme dostať na hry. Naša radosť je obrovská."

V objekte plavárne ŠKP Košice bol aj počerný Róbert Kaid, ktorého predkovia pochádzajú z horúcej Afriky. Držal v rukách svojho potomka, prisadol si a zdôveril sa. "Atmosféra bola vynikajúca, aj napätá, lebo nás všetkých, v každom družstve čakala úloha postúpiť na Hry do Austrálie. Nakoniec všetko dobre dopadlo, vďaka tomu, že Ladislav Bottlík a Ladislav Vidumanský dali dokopy družstvo zložené zo skúsených štyroch - piatich pólistov a k nim pridali mladých nádejných chlapcov. Mne osobne prekážala studená voda, necítil som sa v nej najlepšie, keď som si však povedal, že ide o veľa, o mňa, o kolektív, o Slovensko, skrslo mi v mysli - zabudni na všetko Róbert, musíš všetko dokázať. A myslím si, že v dobrej partii sa to podarilo."

Jeden z najväčších talentov slovenského vodného póla, Karol Bačo prežil najdôležitejší turnaj vo svojom živote. Len nie tak dávno vyzliekol dorasteneckú čiapku, teraz oblieka majstrovskú novácku, ale jeho ciele sú určite vyššie: "Dával som góly v dôležitých zápasoch, čo ma teší. Pochopiteľne, boli v družstve hráči, ktorí niesli na pleciach bremeno zodpovednosti, ale "hannoverská" partia bola ako jedna rodina. Stáli sme jeden za druhým, úvodný zápas s Nemeckom bol najdôležitejší a od toho sa odvíjalo všetko."

Nádejný vodný pólista Slovenska Karol Bačo je odchovancom Košíc spolu s Jozefom Hrošíkom, ktorý vyrastal pod rukami, práve, Bačovho otca, tiež bývalého hráča policajtov. Nedalo nám nepristaviť sa pri ňom. Slovo dalo slovo a on povedal: "Aj dodnes pracujem s mládežou, vediem starší dorast ŠKP Košice, možno s Ďoďom Hrošíkom by sme boli majstri republiky, nemrzí ma však, že sa tak nestalo a prepustíme trón Bratislave. Je pre mňa radosťou, ak sa čosi také stane, čo sa stalo v Nemecku."

Úspech slovenského vodného póla, ktorý je zároveň významnou udalosťou pre slovenský šport, je veľkou zásluhou košickej základne. Len si povedzme, že prvým trénerom bol odchovanec Košíc L. Bottlík, jeho asistentom L. Vidumanský, v kádri boli aj piati odchovanci, vedúcim družtva bol S. Bottlík a lekárom MUDr. Ivan Goňko.

Klobúk dole, pred ľuďmi, ktorí odchádzali, tak povediac do Hannoveru s ochrannými nafúknutými gumami, avšak vyzbrojení veľkou vôľou, aby po hokejistoch priniesli Slovensku obrovský úspech počas posledného víkendu. Zrejme tieto kroky nebudú šliapať do neznáma, nájdu si odozvu medzi ľuďmi schopnými pomôcť slovenskému vodnému pólu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.