Bože, dá, veď my na to máme, nech, Bože, dá ten víťazný gól, lebo dobre to hráme, aby viac na nás nik nezabudol..." Reproduktor naladený na predzápasovú motivačnú vlnu po prehratom boji zo zotrvačnosti umocňoval schizofréniu silnej chvíle. Strieborná, hoci historická realita kontra zlatá vidina.
Asistent trénera Vladimír Šťastný: "Ťažko vystúpiť rovno na Everest. Veľkí hráči robia aj veľké chyby. My sme v Petrohrade mali veľkých a mladých hráčov, čo znamená perspektívu s výhľadom na olympijské hry v Salt Lake City 2002. Podstatné je, že v tomto tíme zavládol nový duch, čistota vzťahov. Chlapci hrali nielen rukami, nohami, hlavou, ale aj srdcom. Nechali na ľade všetko, chyby pramenili z veľkého chcenia."
Porozhadzované hokejky, rukavice, prilby a všadeprítomné "My na to máme" občas pokropila slza maximalistov. Napoly vyzlečené, úplne vyčerpané chlapské telá i duše kriesili manželky či priateľky utopené v hokejových dresoch s príslušnými číslami. Najskúsenejší muž, obranca Ľubo Sekeráš hral finále po otrase mozgu napriek rezolútnemu lekárskemu neodporučeniu na vlastnoručne podpísaný reverz: "Hlava vydržala všetko, musím si zaklopať. Českí hráči sa zachovali korektne. Hoci vedeli, že som mal otras mozgu, v súbojoch mi na hlavu nesiahli. Bezprostredne po zápase v mojom vnútri prevládal smútok, ale strieborná medaila je pre slovenský hokej úžasná vec," zhodnotil "Seko" a zavesil svoju medailu na krk manželke Želke, ktorú na letisku Pulkovo obdaril obrovskou kyticou k narodeninám.
Útočník Richard "Mara" Kapuš v Petrohrade svojimi výkonmi definitívne prerástol hranice slovenskej Extraligy: "Či som vládal? Vo finále majstrovstiev sveta jednoducho neexistuje nevládať. Boli sme fantastická partia, ale pred možnosťou získať zlato sa nám trochu roztriasli kolená a rýchlo sme prehrávali 0:3. Chýbajú nám ešte skúsenosti z podobných veľkých zápasov." Kapitán Miroslav Šatan s neutrálnym výrazom plynule prelaďoval z angličtiny do slovenčiny a trpezlivo opakoval: "Áno, urobili sme najlepší výsledok v slovenskej histórii, ale škrie ma, že sme nedosiahli maximum."
Po premiérovi Mikulášovi Dzurindovi, ktorý prišiel hokejistov utešiť a pochváliť, vstúpil do slovenskej kabíny aj predseda českého parlamentu Václav Klaus s priateľským pozdravným slovom, po ňom aj bývalý český tréner Ivan Hlinka s manažérom Františkom Černíkom.
M. Špaňa si však stále spieval: "My na to máme, nech, Bože, dá ten víťazný gól." Na našich hokejistov však Petrohrad a doma celé Slovensko určite nezabudnú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
