pripomienky ústavnoprávneho výboru, okliešti základný zmysel zákona - slobodný prístup k informáciám.
"Pre spoločnosť je dôležité, aby občania mali možnosť získať informácie o nakladaní s verejnými prostriedkami, nie aby mali len zákon, ktorý to deklaruje vo svojom názve," povedal aktivista a právnik Tomáš Kamenec. Spomínaný zákon parlament prerokuje v druhom čítaní asi už zajtra.
Tvorcom zákona sa nepáči hlavne návrh ústavnoprávneho výboru, aby úradníci nemohli podávať informácie z neukončených materiálov a zo spisov o správnom konaní. Kamenec k tomu povedal: "Je to univerzálny dôvod na odmietnutie vydania informácie."
Podľa neho by sa mohol úradník, ktorý by nechcel informácie poskytnúť, skrývať za toto obmedzenie, lebo termín "ukončený materiál" sa dá vykladať rôzne.
"Pre niektorých je to materiál, ktorý ide do vlády, pre iných materiál, ktorý ide na medzirezortné pripomienkové konanie, či materiál, ktorý sa predkladá na operatívnu poradu ministra. Vzniká potom problém účasti občanov na rozhodovaní a správe vecí verejných. Keď sa verejnosť dostane až k hotovým materiálom, kedy ich môže pripomienkovať a prinášať podnety?" pýtal sa Kamenec.
Potrebu prístupu k spisom o správnom konaní ilustroval Kamenec príkladom zo Slatinky, kde bolo vydané povolenie na zbúranie troch domov. Ľudia, ktorí v nich bývali, neboli účastníkmi správneho konania, a tak nemali ani právo vyjadriť sa k nemu. Tak sa zbúrali domy, ktorých stav niekto označil za havarijný, hoci ich obyvatelia o takom stave nemali ani tušenia. Ani po zbúraní domov sa právni zástupcovia obyvateľov nedokázali niekoľko mesiacov prepracovať k povoleniu, aby doň nahliadli a zistili, o čo išlo. Po prijatí informačného zákona so zmenami ústavnoprávneho výboru by sa tento stav nezmenil.
Absurditu súčasnej povinnosti úradníkov "zachovať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej funkcie alebo zamestnania" Kamenec ukázal na príklade hovorcu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý, ak by mal dodržiavať zákon aj v tomto bode, nemal by o čom informovať. Tvorcovia zákona sú za značné obmedzenie všeobecnej povinnosti mlčanlivosti úradníkov, ústavnoprávny výbor by ju rád zachoval.
Tretím sporným bodom je zrušenie zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí. Ak by platil zároveň so všeobecným informačným zákonom, niekedy by vznikali problémy, na základe ktorého zákona by úradník mal informáciu občanovi podať. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že rezortný zákon je pružný a vyhovujúci, na čo Kamenec reagoval:
"Keď občan požiada o informáciu, úrad má 60 dní na to, aby rozhodol, či ju sprístupní, alebo nie. Ak po dvoch mesiacoch žiadateľ dostane list, že nie, má 30 dní na to, aby podal návrh, nech úrad vydá rozhodnutie. Úrad má na to 30 dní, ktoré môže v závažných prípadoch predĺžiť až na 60 až 90 dní. Ak sa doručí zamietavé rozhodnutie, do 15 dní sa má občan odvolať. Nadriadený orgán má rozhodnúť do 30 dní. Až potom, čo je štyri až šesť mesiacov, sa občan môže obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť rozhodnutia."
Ak nebude zákon o prístupe k informáciám o životnom prostredí zrušený prijatím všeobecného informačného zákona, tento stav sa nezmení.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
