či chcela obstarať, ale nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike - 'Zvieratá očami osobností'.
Pri návšteve v nahrávacom štúdiu hudobníka a skladateľa Miňa Mojžiša nám spoločnosť robila majestátna leonbergerica Georgia. Priznávam, prítomnosť osemdemdesiatkilového maznáčika, ktorý sa mi rozložil pri nohách a hľadel mi do očí múdrym pohľadom, vo mne vzbudzovala rešpekt. Ako ma uisťoval pán, vo chvíli, keď je nablízku on, nič mi nehrozí. Rozhovor na tému 'Zvery a Miňo Mojžiš' sa mohol teda nerušene začať. Vlastne, nie celkom.
Za dverami sa totiž mocným brechotom a škrabaním pozornosti dožadoval ďalší obyvateľ domu - doberman Kelly.
"Manželka Gabika má ako veterinárna lekárka k zvieratám veľmi blízko. U nás o láske k živým tvorom nediskutujeme. Jednoducho, naše psy sú rovnocennými členmi rodiny," tvrdí pán domu.
Dobermana Kellyho zdedili spolu s novým bydliskom. Na úvod ho vypiplali z kadejakých chorôb. Zúbožený stav, v akom psíka našli, sa podpísal aj na jeho správaní. Niekdajší 'psí život' spôsobil, že je nedôverčivý. Keď vojde do dvora ktosi, kto podcenil nápis "Pozor, zlý pes!", ocitne sa zoči-voči dobermaním tesákom.
"Ale hryzie iba zlých ľudí," bráni Kellyho pán. "Zásadne len takých, čo vyžarujú zápornú energiu. Skáče bez varovania. Je nevypočítateľný. Preto ho musíme zatvárať do ohrady."
Mnohí už Miňovi radili, aby dal psa utratiť, ale on verí, že láskavým prístupom sa mu povaha zlepší. Mierny pokrok v správaní už podľa neho nastal. Vari aj preto, že spojenca našiel v leonbergerici Georgii. Hoci majú obaja od základu rozdielne povahy, kamarátsky sa delia o veľký výbeh v záhrade. Temperamentného Kellyho však nechali radšej vykastrovať. Aby nevznikol malér v podobe "leonmana", alebo "doberbergera".
Keď Miňo nahráva v štúdiu s hudobníkmi, sú miláčikovia radšej zavretí. Robia mu spoločnosť, iba keď pracuje, alebo komponuje sám. Keď hrá na syntetizátore, Georgia leží v kúte, počúva a ani sa nepohne. Raz mal Miňo dokonca nutkanie použiť ju do nahrávky.
"Urobil som taký pokus. Pustil som jej nejaké ruchy z CD, kde mám aj brechot psov. Chytala sa celkom dobre. Skoro som ohluchol. Inak, hudbu znáša veľmi dobre, neznáme zvuky horšie. Strašne sa bojí búrky. Pýta sa dnu ako splašená. A keď sa postaví na zadné, poškriabe aj zárubňu. Každý rok potom dvere natierame nanovo."
Okrem búrky má Georgia panický strach z kúpania.
"Keď napúšťam vodu do vane, doslova sa prisaje k zemi. Dá mi potom poriadnu námahu vteperiť ju do kúpeľa. Ale zato v lete sa rada kúpe v Račom potoku. Raz v nedeľu sme stretli známeho na prechádzke. Mal oblečenú novú bledomodrú košeľu a kravatu. Georgia sa mu chcela zavďačiť a tak rovno z potoka vyskočila na vyobliekaného kamaráta. Predtým som ju totiž naučil pri pozdrave vyložiť pekne labky na plecia. Odvtedy to robí každému, koho má rada. Kým sa nazdal, mal na košeli od labiek dve dlhé zablatené koľajnice," prezrádza Miňo, ktorý má svoju psiu dámu najradšej práve vo chvíľach, keď niečo vyvedie. Teší ho sledovať, keď sa obor ako Georgia tvári nenápadne. Vtedy by sa totiž najradšej skrčila aj do myšacej dierky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
