Petrohrade gólovo otvoril 25-ročný útočník moravského HC Znojmo Peter Pucher. Po veľkom trápení hráčov v dresoch s dvojkrížom na troch vŕškoch prelomil práve on húževnatý odpor Rakúšanov. Prispel tak mierou vrchovatou k plnému bodovému zisku Slovenska v premiérovom vystúpení na šampionáte.

"Boli sme jasne druhí (smiech). Boli sme najlepší, ale iba nešťastnou náhodou sme sa na ňom ocitli my. Všetci v Rusku nám fandili, priali, len asi päťdesiat ľudí z Českej republiky nie. A to rozhodlo. Aká bola otázka?" zabával sa po prílete vyše dve hodiny meškajúceho špeciálu z Petrohradu na bratislavskom letisku Peťo Pucher, ktorému zrejme "mediálne neukojený" spoluhráč Miroslav Hlinka na začiatku nášho rozhovoru skvele sekundoval a neustále skákal do reči intelektuálnymi vsuvkami typu: "Rusi spravili chybu pri sčítavaní bodov a odsunuli nás na druhé miesto."

* Tak, úvod by sme mali za sebou. Peťo, prežívaš sklamanie z toho, že vám zlato uniklo o vlások alebo radosť z historického úspechu slovenského hokeja?

"Určite to druhé. Veď keď sme na šampionát odchádzali, nikto nerátal s tým, že budeme hrať o medaily. A že sa dostaneme do finále už vôbec nie. Po rozhodujúcom zápase s Českom sa objavil akýsi smútok z toho, že sme sa nedostali až na vrchol. Striebro však považujem tiež za veľký úspech slovenského hokeja. Dúfajme, že naše účinkovanie na ľade MS nebolo iba dielom náhody, ale že by sme mohli častejšie odchádzať z tohto podujatia až v jeho samotnom závere."

*Prvú gólovú dlaždičku Slovenska na ceste za druhým miestom si položil práve ty napnutím siete dotieravých Rakúšanov. Na čo si myslel krátko po zasunutí puku za bránkovú čiaru?

"Veľmi som sa potešil, pretože až na svojom štvrtom svetovom šampionáte sa mi konečne podarilo prelomiť streleckú smolu. Veru, s týmto som sa natrápil naozaj dosť. Bol to veľmi dôležitý gól, lebo Rakúšania nás dosť potrápili. Verili si na nás, ale nakoniec sme to dotiahli do víťazného konca a dobre rozbehli naše účinkovanie na MS."

* Až tak, že ste skončili vo finále, kde ste však museli opäť skloniť hlavy pred komplexom zvaným Česko. Ako si vysvetľuješ našu nemohúcnosť zdolať práve našich susedov, ktorých herný štýl tak dôverne poznáš z účinkovania v českej extralige?

"V každom prípade hrajú veľmi dobrý hokej a preferujú štýl, ktorý nám veľmi nevyhovuje. Kombinačný s vyčkávaním na chyby súpera. A práve naša nedočkavá túžba po strelení gólu spôsobuje, že veľakrát zabudneme na obranu. Oni dokážu každú našu chybičku okamžite potrestať gólom a potom sa už proti nim zápas ťažko dá zvrátiť."

* Keď ste prehrávali v 13. minúte úvodnej tretiny 0:3, zmieril si sa s tým, že zlato sa na tvorej hrudi nezaleskne?

"Prebiehala len prvá tretina a v hokeji je možné všetko. Bolo to ale veľmi zlé, no veril som, že strelíme nejaký gól a dostaneme sa naspäť do zápasu. Čo sa nám aj podarilo. Keď už sme však dotiahli na 3:4 a chystali sa na záverečný tlak, dostali sme dosť nešťastný gól a pochovali sme si naše šance na zlato."

* Nezaskočili ťa napriek neúspechu vo finále fanúšikovia fantastickým privítaním na letisku i v centre Bratislavy?

"Teší ma, že nás vydržali kvôli meškaniu tak dlho čakať. Som rád, že Slovensko konečne žilo hokejom. Krása, super. Niečo také človek zažíva iba zriedka. Som veľmi rád, že nám naši fanúšikovia pripravili také skvelé prekvapenie či už na bratislavskom letisku alebo na Námestí SNP. Práve pre toto fantastické privítanie je škoda, že sa nám nepodarilo získať zlato. Verím však, že sa dočkáme v budúcnosti aj my a zažijeme takúto atmosféru ešte raz."

* Vieš si vôbec predstaviť, čo by sa dialo, keby ste ten titul naozaj získali?

"To si fakt neviem predstaviť, asi by nás fanúšikovia všetkých nosili na rukách po celom meste."

* Hlavným mestom by sa zrejme museli stať Košice, lebo Bratislava by asi ľahla popolom...

"Môže byť, prinajmenšom by spadlo aspoň zopár budov."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.