Námestie SNP. Fanúšikom našej reprezentácie sa vtedy naskytol neuveriteľný pohľad - nevhodný pre nátury so slabšou nervovou sústavou. Na streche jednej zo sponzorských Fabií totiž sedel obranca Stano "Jerry" Jasečko a priaznivcom lemujúcim cestu odušu mával na pozdrav - obojručne. Pritom hadiace sa autá, ktoré spredu i zozadu uzatvárali akosi "trikolórovo" veselšie blikajúce policajné vozidlá, dosahovali v niektorých úsekoch cesty do hotela Bratislava rýchlosť vehementne sa blížiacu k osemdesiatke. Navyše "Jerry" poctivo oslavoval už v lietadle a pri vstupe do letištnej haly sa pod pazuchami držal s ďalším Spišiakom Ľubom Vaicom i podpredsedom parlamentu Mariánom Andelom, ktorého pozývali na prípitok slovami "Andelku, poď si dať!" Takže isté obavy o úspešnosť jeho kaskadérskeho kúsku boli namieste. Skúsený bek Českých Budějovíc to však zvládol bravúrne.
"Bolo to super," zaznelo zo Stanových úst krátko po vystúpení, teda zlezení z auta pred hotelom. Hneď nás aj ubezpečoval, že veru on na streche nebol ani nijako prichytený. "Natrénoval som si to, ešte keď som bol malý chlapec. Jazdil som na otcovom Fiate, tuším už ako desať, dvanásťročný." Hneď sa aj sama ponúkla otázka - keby nebol z neho hokejista, stal by sa kaskadérom? "Jednoznačne," nenechal sa zaskočiť.
Čo ho však zaskočilo, bola jeho úloha lavičkového hráča od prvého vzájomného merania síl Slovenska s Českom v Petrohrade až do konca šampionátu. "Som jednoznačne sklamaný, veď na vrcholných svetových podujatiach som absolvoval už veľa zápasov. A zrazu som nemohol hrať. Nebolo to fér. Myslím si, že to bola robota asistenta trénera Ernesta Bokroša. Mám pocit, že išlo o akúsi odplatu za extraligové finále z vlaňajška, keď sme Slovan pod jeho vedením pripravili o majstrovský titul," preladil bleskurýchle na vážnu tému badateľne smutným tónom v hlase. "Celý rok tvorili prvú reprezentačnú pätorku Peťovia Pucher a Bartoš, Jano Pardavý i ja s Ľubom Sekerášom. A zrazu sme sa stali outsidermi..."
Stano sa vrátil aj k prvému duelu s našimi susedmi na MS (prehrali sme ho 2:6), po ktorom mu tréner Ján Filc povedal, že je jediným hráčom mužstva, za ktorého prítomnosti na ľade sme od Čechov neinkasovali ani gól. Paradoxne na rozdiel od tých spoluhráčov, ktorí dostali dôveru aj v samotnom vyvrcholení majstrovstiev sveta, pričom v predchádzajúcom vzájomnom meraní síl sa dopustili viacerých chýb. "Keby sme sa ich vo finále vyvarovali a nastúpili v trochu odlišnej zostave, mohli sme to zlato získať. Veľmi ma mrzí, že som nedostal šancu v zápasoch s USA, Fínskom ani v tom rozhodujúcom s Českom. Iná vec je hrať play off zápasy so Slovanom o slovenský titul a o ten svetový... Čo mám teraz z Filcových slov, že som nedostal proti susedom gól, keď som sa práve po tomto zápase už na ľade neobjavil? Filc mi potom povedal, že je rád, že som to zobral tak, ako som to zobral. Vzápätí som sa rozplakal, priznávam... Podľa mňa si do zostavy presadil Filc svojich ľudí a Bokroš zasa svojich," poznamenal sťažka S. Jasečko.
Rád by si pozrel videozáznamy z každého zápasu Slovenska v Petrohrade a porovnal si počet svojich chýb s tými hráčmi, ktorých považuje za "Bokrošove kone". Neverí, že on, keby hral, by ich urobil toľko ako oni. "Striebro považujem za určité odškodnenie, ale vo finále som len sedel na striedačke, pričom som vedel, že sa dá získať i zlato, pretože Česi neboli neprekonateľným súperom," nechal sa počuť hráč, ktorému pomohol krásne privítanie po návrate domov naplno precítiť nejaký-ten pohárik šampanského na povzbudenie. "Vážim si aj druhú priečku. I preto, že Slovensko sa možno podobného úspechu nedočká ani o desať rokov," a vzápätí 28-ročný zadák razantne odbil poznámku, či by nechcel byť o tých desať rokov pri tom, lakonickým "Jasečko už pri tom určite nebude". Rovnako pochodili variácie na tému štyridsaťročný Vjačeslav Fetisov: "Jasečko nie je Fetisov..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
