medzi Slovenskom a Kanadou (3:4). V deviatej minúte stretnutia ho nechutne pri mantineli kroškekoval Kanaďan Bertuzzi a Ľubo skončil s otrasom mozgu v nemocnici. "Vôbec som ho nevidel, pretože som bol aktérom súboja pri mantineli a on si na mňa doslova vyskočil, keď som rozohrával puk. Zvalcoval ma v plnej rýchlosti. Bolo to veľmi zlé. Keď ma Kanaďan trafil, úplne som stratil orientáciu. Asi dva dni mi trvalo, kým som sa dostal do normálu. Prestala ma bolieť hlava, a už to bolo lepšie," ťažko sa drali slová z úst nášho najproduktívnejšieho obrancu na šampionáte, ktorý v Petrohrade zažil svoje vôbec prvého vážnejšie zranenie v kariére.
Po zápasníckom hmate hráča Vancoveru Canucks znela Ľubova lekárska diagnóza na otras mozgu a mesiac pauzy od hokeja. "Toto by normálny človek asi neurobil... Rozhodca ho mal okamžite vylúčiť do konca zápasu, alebo mu dať aspoň nejaký väčší trest. Jeho počínanie na celých MS celkom dobre nechápem. Čo som si ho všímal, mal viacero nepekných zákrokov. Okrem mňa zranil aj Čecha Kaberleho a vyšliapol si aj po brankárovi Čechmánkovi," tvrdí štvrtý najproduktívnejší obranca na MS, ktorý si v 7 zápasoch pripísal na konto 6 bodov za 2 góly a 4 asistencie.
Nakoniec po dvojzápasovej pauze nastúpil Ľubo aj do najdôležitejšieho finálového duelu s Čechmi, keď po dohode s našim lekárom hral niekoľko minút na svoje riziko. "Bol som veľmi rád, že som sa mohol stať priamym svedkom týchto historických chvíľ."
Možno ešte radšej by bol "Seko", keby sa mu namiesto striebra leskla na hrudi zlatá mediala. Naši hokejisti k nej síce nemali ďaleko, avšak ako to už na vrcholných podujatiach býva, nenašli recept na to, ako streliť aspoň o gól viac než ich český súper... Skúšali sme všetko. Žiaľ musím povedať, že najmä zo začiatku to vyzeralo tak, akokeby sme zľakli núkajúceho sa zlata. Česi nám po našich chybách ušli na 3:0 a takýto náskok títo majstri sveta a olympijskí víťazi málokedy pustia. Majú veľmi zohratý manšaft, ktorý vždy vie, čo má hrať. Jednoducho stále hrajú ten ich typický 'vychcaný' hokej..."
Náš dlhoročný reprezentant veril až do posledných sekúnd, žeby sa nám ešte mohlo podariť vyrovnať. Keď nám ale Reichel dal 62 sekúnd pred koncom rozhodujúci piaty gól, napadla ho len jediná veta. "Opäť nás dočerta porazili. Veľká škoda tohto momentu, keď nám po rýchlom protiútoku dali víťazný gól. Keby sme mali viac šťastia, som si istý, že by sme mohli aj vyrovnať. Žiaľ na Čechov sa stále prilepí šťastie. No možno nabudúce...," húta náš najskúsenejší bek, ktorý si počas šampionátu najlepšie rozumel so svojim spolubývajúcim na izbe Ľubom Hurtajom.
"Zážitok je už to, keď sa zíde dobrý kolektív. A ten nám v Petrohrade nechýbal. Partia bol stmelená, každý chcel hrať hokej, nič nám nechýbalo... Keď sa taký kolektív zíde aj nabudúci rok, možno sa nám podarí tento úspech aj zopakovať. Nenamietal by som, keby som mohol byť opäť pri tom...," dodáva na záver "Seko".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
