cieľa, tak ten neuveriteľný pocit možno zadosťučinenia, možno len slasti, alebo čo ja viem čoho, mu vynahradí ten predchádzajúci pocit trápenia. Tak sa stalo aj v mojom prípade. Nie tak dávno som bola dohodnutá, že sa idem učiť robiť buchty na pare. Jednak preto, že ich milujem a mamka ich nerobí a v rodine nemám nikoho, koho by som na to zneužila, a jednak aj preto, že ich chcem vedieť robiť. Veď raz sa snáď vydám a zatiaľ som nezistila, žeby muži nemali radi sladké. Teda väčšina sladké ľúbi. Je len malé perceto tých, ktorí sa boja o postavu, či čo. Takže som ráno vysadla na bycikel a prešla na opačný koniec mesta. Po tom, čo som sa stihla zamúčiť, neskôr aj zalepiť od kysnutého cesta a hlavne po tom, čo som konečne po asi dvoch rokoch jedla domáce parené buchty prišiel jeden bomba nápad. Že vraj ideme autom do Zlatej Idky (zastavili sme pri ubytovni pod sedačkou) a odtiaľ pešo hore na Kojšovskú hoľu. Keď som tam bola pred piatimi rokmi na lyžiarskom zájazde zo školy a viezla som sa každé ráno a popoludnie hore na svahy, v duchu som sa smiala. "Chcela by som vidieť toho blázna, čo tento strmák vyšľape pešo." Vraj blázna. Ale keď som vyliezla na ten kopčisko s vyplazeným jazykom za nejakých 30 až 40 minút a sadla si na sedačku, vytiahla ďalekohľad z vaku a pozrela sa dole, cítila som sa ako ... Ja neviem. Určite sa to nevyrovná pocitom horolezcov, ktorí zdolávajú osemtisícovky, ale určite sa to aspoň približuje. Ale to nebolo všetko. Po menšom oddychu sme sa vybrali na Chatu Eriku. A to vám ešte len bol pohľad. Bolo tak krásne jasno a slnečno, že sme si mohli pekne - krásne poobzerať aj Tatry. Vtedy mi prišlo tak trochu smiešno, lebo krátko predtým mi prišla SMS - ka od kamaráta, že čo robím, keď vonku je tak krásne a on sa parí v práci. Že je to vraj nespravodlivé. Tak som mu musela vysvetliť, že nespravodlivé je to, že on sa v takýto krásny deň parí v práci a ja som na Kojšovke a pozerám sa na Tatry. No a keď sme už boli tam, tak sme si vyšli aj na samý špic tej krásy. Konkrétne na vrchol Kojšovskej hole, nejakých 1246 metrov nad morom, kde je aj observatórium. A poviem vám, videli sme ďaleko. Snáď až do Prešova (časť nejakého sídliska), Košíc, Jahodnej, Vyhliadkovej veže, VSŽ, Ružína (teda len časti niektorého ramena) a zrejme Margecian a hlavne našich Tatier (kde sa mimochodom v sedlách ešte drží dosť veľa snehu). Bolo to jednoducho super. Keď sme už boli naspäť v meste a ja som si na bycikli šľapala domov, musela som uznať, že to bol viac než len vydarený deň. No vydarený deň može mať aj niekto z vás. Hoci neponúkame výlet na Kojšovku, ale len lístky do kina, je to myslím celkom fajn. Súhlasiť snáď bude aj OWL, lebo práve odpoveď, "Kate Winslet" bola tou správnou a šťastnou. A pre vás ostatných tu mám novú otázočku, a síce: Ako zvyčajne nás (a malo by aj vás) zaujíma názov filmu, ktorého stručná charakteristika znie asi takto. "Stáročia sme hľadali pôvod života na Zemi. Hľadali sme na nesprávnej planéte." Takže mailujte na CURLYGIRL0007YAHOO.COM, alebo vhadzujte svoje odpovede do schránky na Kováčsjej 28, ale len do 28. mája.
PS pre všetkých mailujúcich: Trochu bude problém s odpisovaním, lebo mám skúšočky a okrem toho aj prijímačky (trochu zložité na vysvetľovanie), takže malinko strpenia a odpoveď dôjde. Aj keď s meškaním, no dôjde. !!! A hlavne, keď pošlete odpoveď mailom, tak nezabudnite na svoje celé meno. !!!
PS pre OWLa: Po svoju výhru sa zastav dnes, tj. 18. mája medzi 16-tou a 17-tou v redakcii na Kováčskej 28.
Autor: KUČIERKA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
