Robo nie je v hudbe žiaden nováčik. Má za sebou tri albumy (Robo Opatovský, Nebol som zlý a Pravá tvár).
Na pódiu vraj cíti ako doma. No keď pred časom koncertoval v Košiciach, vychádzal na javisko naozaj v nie veľmi dobrej nálade. Dôvodom bolo, že o jeho piesne mali záujem iba asi štyri tucty ľudí.
* Ako sa ti v Košiciach spievalo?
- Spievalo sa mi super. No zo začiatku som sa obával, pretože v tejto obrovskej sále bolo málo ľudí. Mal som z toho také čudné pocity. Bál som sa, že sa tá bariéra medzi mnou a ľudmi nezlomí. No v pesničke Úspech ťa spáli sa to prelomilo. Ľudia prišli dopredu, tancovali. Mal som z toho výborný pocit.
* Ako si sa cítil, keď si vychádzal na pódium pred poloprázdne hľadisko?
- To je najhorší pocit, aký môže muzikant alebo spevák zažiť. Tá muzika sa nerobí pre mňa ani pre kapelu, ale pre ľudí. No musím sa priznať, že už som to zažil.
* Vedel by si koncert kvôli slabej účasti odrieknuť?
- Keď príde na koncert hoci aj desať ľudí, ktorí si zaplatili, bolo by odo mňa neférové, keď by som ten koncert zrušil. Mne to nerobí problém, ja muziku milujem a rád si zaspievam aj pred desiatimi ľudmi.
* Tvoj posledný album Pravá tvár sa podstatne líši od tvojej doterajšej tvorby. Išlo o prirodzený vývoj, alebo si chcel vytvoriť niečo iné?
- Je to normálny prirodzený muzikantský vývoj. Predtým som mal producenta, ktorý všetko riadil a ja som mal zviazané ruky. Potom, keď som sa vďaka vydavateľstvu Universal z tej zmluvy dostal, tak som mohol rozprestrieť krídla a robiť si muziku, akú som ja chcel. Všetky piesne na albume Pravá tvár sú z môjho pera, niektoré texty mi napísala frajerka a ostatné som si urobil sám. Takže je to v podstate môj album. Všetky skladby vznikli úplne prirodzene. Najskôr prišla melódia, potom text a nakoniec sa s tým šlo do skúšobne, kde sa urobilo aranžmá s kapelou a nahralo sa to. Ten postup sa teda podstatne líši od čias spolupráce s mojím bývalým producentom Danom Hádlom. Vtedy to bolo viacmenej programové.
* Väčšinu piesní si zložil na podnet nejakého životného zážitku. Vieš písať aj piesne tzv. na povel?
- Vo svojich piesňach vychádzam zo života. Vlastne preto som sa pri tvorbe albumu s nikým nespájal. Chcel som svoje vlastné príbehy podať tak, ako to cítim len ja, s takými výrazovými prostriedkami, aké používam. Možno pri ďalšom albume sa spojím s nejakými "profitextármi", ktorí tomu dajú opäť iný rozmer.
* A nebál si sa, že keď tento album neuspeje, budeš na vine vlastne iba ty?
- Ľudia si musia na môj štýl zvyknúť, na to, že mám kapelu a koncertujem. Moja hudba predtým bola umelá, aranžmá boli plastické. Teraz tá kapela dýcha, je to živý nástroj. Už to nie je žiaden "sinťák", už je to gitara a "živé" bicie. Ja to ale cítim tak, že aj keď si desať ľudí kúpi môj album, je to pre mňa zadosťučinenie. Keď im urobím radosť, je to fasa.
* Pociťuješ sám na sebe, že si slávny?
- Nie. Sláva na Slovensku je veľmi relatívna. Prejdem hranice a už ma nikto nepozná. Na Slovensku ma ľudia poznajú, ale nemyslím si, že je to sláva.
* Narážal som na jednu ešte čerstvú aféru. Istý herec z pornofilmu sa na teba vraj podobá.
- (smiech) Ono sa to veľmi nafukuje. Z omylov vlastne vzniklo nedorozumenie. Médiá sa snažia urobiť z komára somára, v tomto prípade sa im to podarilo. No stojím si za tým, čo hovorím. Tvrdím, že skutočne existuje niekto, kto sa na mňa podobá, a živí sa vecami, ktorými by som sa ja nikdy nechcel. Ja sa chcem živiť muzikou. Bol to veľký omyl, ktorý mne týmto negatívnym spôsobom pomohol. Veď negatívna reklama je tiež reklama. Ale dúfam, že ľudia si urobia svoj názor sami.
* Takže si sa tým necítil dotknutý?
- Vôbec. Prvé dva dni som bol síce trochu mimo, ale potom mi pomohli moji blízki, moja frajerka. A to sú pre mňa najdôležitejší ľudia. Čo si o mne myslia ľudia, ktorí ma nemajú radi, je mi v podstate jedno.
* V piesni Sen spievaš o dvoch krásnych ženách, medzi ktorými sa nevieš rozhodnúť. Aj tento príbeh je zo života?
- Áno. Bol som na takom rozhraní, keď som sa nevedel rozhodnúť.
* Pieseň V prítmí si venoval svojej kamarátke, ktorá sa predávkovala drogami. Aký je tvoj vzťah k drogám? Richard Müller povedal, že drogy sú v šoubiznise samozrejmosťou.
- Nemyslím, že moje invenčné nápady nie sú invenčné. Podľa mňa aj veľké veci vznikajú pri čistej hlave, človek nemusí byť sfetovaný. Ja som drogu nikdy neskúsil a dúfam, že ani nikdy neskúsim. A to čo Müller naštartoval, to je len a len jeho vec, jeho život, jeho názor. Ja sa s ním nestotožňujem. Richard ublížil mnohým ľuďom, aj svojej rodine.
* A myslíš, že je dobré, že sa začalo o drogách hovoriť?
- Má to svoje negatíva aj pozitíva. Aj keď ja sa viac prikláňam k tomu negatívnemu dopadu. Totiž niektorí mladí ľudia, ktorí berú drogy si povedia, no a čo, veď aj Richard berie drogy. Tá téma sa síce otvorila, ale hovorilo sa o tom dosť krátko.
* V jednej zo svojich piesní spievaš o osude, veríš v neho?
- Určite. Tam hore je určite niečo napísané, je to určitá linajka, po ktorej ideme.
* Do piesne Ráno (It´s five o´clock) si vsunul kúsok zo Stingovej piesne. Máš rád jeho hudbu?
- Ja mám Stinga veľmi rád. bol som na jeho koncerte. Raz sme si tak "džemovali" v skúšobni s kapelou a do tejto piesne začal Stanley hrať Fragile. Tak som si povedal, prečo by sme to tam nedali. Išlo iba o také obohatenie.
* Pred chvíľou si sa pri podpisovaní kariet dohodol so skupinou fanúšikov, že si spolu vyrazíte do mesta. Robievaš to častejšie?
- Keď sú ľudia milí, keď z nich vyžaruje pozitívna energia, keď to nie je žiadne znásilňovanie, tak prečo nie. Ja mám rád ľudí a nerobí mi problém ísť sa s nimi zabaviť.
Autor: Josef RABARA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
