existenčné hodnoty. Nastoľuje večné otázky o povahe sveta, o cieli a zmysle celého bytia. V inscenáciách sa objavuje obraz umelca-hrdinu, ktorý pre vyššie ideje bojuje s celým skorumpovaným, konzumným svetom. Prapremiéry svojich hier uviedol vo Florencii, Edinburgu, Miláne či Jeruzaleme, vystavoval Mexiku, USA, Nemecku, Francúzsku, Portugalsku, Španielsku, Izraeli, Japonsku, na Benátskom bienále...Získal nespočet cien a odmien, aj na Pražskom Quadrienále.
V rámci vernisáže svojej výstavy v Múzeu Vojtecha Löfflera a predstavenia "Déballage" pred Štátnym divadlom sa zastavil aj v našom meste.
* Ako sa vám u nás páči?
- V Košiciach som po prvý raz, na Slovensku po druhý. To bolo v roku 1941, utekal som z rodného Rzeszówa ako osemnásťročný príslušník odboja pred Nemcami do Maďarska, skoro sme sa tam aj dostali, ale na hranici nás zlapali slovenskí colníci a zatkli nás. Bola to naša vina, lebo vaši ľudia nám pomáhali, len som sa s kamarátom pustil zlým smerom. Potom nás väznili v Spišskej Novej Vsi, poslali do koncentráku v Osvienčime a neskôr do Buchenwaldu. Vtedy tma, zima, nevykúrený vlak, putá na rukách, teraz je svetlo, teplo, pohodlné auto a príjemná spoločnosť.
* Čo Spišská Nová Ves?
- Strčili nás do mrazivej pivnice pod radnicou. Okná povybíjané, nijaká deka, ale bol tam kozub. Strážnik sa zľutoval a povedal: "Ak si nezakúrite, zamrznete!" a dal nám desať zápaliek. Zamkol závory, zámky, reťaze a odišiel. Mali tam naskladané mokré brezové drevo, ktoré nechcelo chytiť, tak sme ho žuvali, aby vznikli triesky. Jednako sme nemohli nič zapáliť, len sa valil veľký dym. Ktosi ho spozoroval a nazdal sa, že horí radnica. Prišli hasiči a naliali do komína plno vody. Tak sme tam aj ostali. A nezamrzli sme!
* Vravíte, že všetko len preto, že ste sa pustili zlým smerom.
- Nielen vtedy. Ja hlupák, nie aby som vyčkal v Buchenwalde, až nás oslobodia Američania, ale ešte predtým hybaj v nohy. A dostal som sa akurát na územie medzi dvoma ohňami, kde do seba zúrivo pálili Nemci a osloboditelia. Prežil som. Možno vďaka tomu, že mi na ruku v Osvienčime vytetovali číslo, ktoré sa skladalo z osemnástky a zvyšok sčítaním tiež dával osemnásť. V Izraeli mi povedali, že mám dva životy, lebo osemnástka podľa kabaly znamená život.
* Ste Žid?
- Katolík, ale tak málo hreším, že nemusím do kostola. A keby aj, pápež po vojne tiež pôsobil v Krakove ako ja, tak by mi dal rozhrešenie.
* Zážitky sa odrážajú vo vašej tvorbe.
- Tá je vecou celého života. Po vojne sme sa nazdali, že tá druhá svetová bola posledná. A čítame, vidíme čosi celkom iné. Svet je hlúpejší ako včera. Obviňujem naše časy. Súčasnosť. Vyznávam umenie protestu. Hovorím o veciach, ktoré sú ľuďom cudzie, ale žijú vo mne. Mám vraj podávať svedectvo života.
* Podávate ho?
- Vychádzam zo seba, ale týka sa obecného vedomia stavu sveta. Človek je vymierajúci druh. Dnes nejde o vesmír. Treba zachrániť človeka. Predvídal to už Kafka, a v tom spočíva jeho veľkosť. Pretože umenie je predcítenie a človek sa skladá zo slabostí. A proti slabosti treba bojovať, aby sa človek nestal iba konzumnou larvou.
* Dnes vládnu peniaze.
- Ak ich máte, ste buď dobrodruh alebo zlodej.
* A život?
- Život je bojom o život.
* Čo vaša tvorba?
- Goethe raz povedal: "Kto hľadá - mýli sa, kto nehľadá, tiež". Netvorím literárne divadlo, neilustrujem texty. Vyjadrujem sa obrazmi, lebo umožňujú viac vyjadriť. Obraz je verný, lebo je faktom, slovom manipulujú politici. Pre mňa je hľadisko partnerom. Nie je hlúpejšie ako ja, preto mu musím čosi dať. Čiže robím pre publikum, ale nie aby som ho obohacoval alebo rozosmieval. Neviem totiž robiť nič lepšie, než viem.
* Kladiete otázky.
- Vždy som na ne chcel nájsť odpovede. Ale na niektoré sa nedajú zodpovedať. Napríklad: prečo je zlo, keď všetci chceme dobre? Pán Boh zrejme stvoril zlo kvôli dualizmu, lebo vedel, že v dobre je zlo a opačne.
* Čo chystáte?
- Rastie vo mne lenivosť. Nemôžem žiť bez práce. Keď nepracujem, som nervózny. A keď mám zase pracovať, nechce sa mi robiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
