so zmenami spôsobu bývania a poľnohospodárstva sa menilo životné prostredie bocianov v ich neprospech. Hlavnou potravou bocianov sú žaby, tých však ubudlo v dôsledku zmenšovania ich sídlisk, mokradín a mŕtvych ramien riek. Náhradnou potravou bocianov sa stali najmä hraboše a poľné myši, avšak tie sú často otrávené poľnohospodárskymi chemikáliami, čo potom vedie k intoxikáciám bocianov. Bocianie mláďatá po vyliahnutí treba kŕmiť dážďovkami a slimákmi - tie bociany chytajú hlavne pri brehoch vôd. Úpravy terénu však obmedzujú voľné zelené plochy pri vodách, čo znižuje výskyt dážďoviek a slimákov. Nebezpečenstvom pre lietajúce bociany, ako aj iné vtáky sa stali drôty elektrických vedení, na ktoré počas zníženej viditeľnosti narážajú a dokaličia sa. Na zimoviskách v Afrike ich strieľajú hladujúci domorodci, ktorí v dôsledku prebiehajúcich vojnových konfliktov vlastnia účinné moderné zbrane a hladujú, lebo pre neprestajné válčenie nemajú čas venovať sa poľnohospodárstvu. Dosť mladých bocianov uhynie aj preto, že sa nepripojili k ostatným pri jesennom odlete do zimovísk, samy zablúdia a podľahnú chladu a hladu. Úmrtnosť bocianov je z týchto príčin dosť vysoká. Aj napriek ich obľube u obyvateľov západnej a strednej Európy, aj zákonnej ochrane ich počet stále klesá. Na Slovensku sa v posledných rokoch úbytok bocianov zastavil a miestami dokonca pribudli nové hniezdiace páriky.
Bociany sú zaujímavé tvory. Vyvinuli sa skoršie ako iné vtáky v treťohorách. Ich starobylosť sa prejavuje aj tým, že nemajú hlas, iba klopú zobákom a syčia. Tak ako viaceré druhy veľkých vtákov aj ony zvládli techniku beznámahového kĺzavého letu. Krátke vzdialenosti prekonávajú pomalými rozmachmi krídel. Pri dlhšom lete plachtia, nechávajú sa unášať vzdušným prúdením bez mávania. Bociany najprv elegantne zakrúžia nad zemou, aby sa dostali do stĺpca stúpajúceho vzduchu, ktorý ich unáša. Keď dosiahnu vrchol tohto prúdu, opúšťajú ho a kĺžu dole, až narazia na ďalší vzostupný prúd.
Diaľkové prelety bocianov na zimoviská vyžadujú spoľahlivú orientáciu - tú nemajú vrodenú, ale naučenú. Navigujú sa pamäťou terénu, preto sa mladé jedince musia učiť od skúsených vodcov, aby si zapamätali letovú trasu.
Pred jesenným ťahom sa bociany zhromažďujú na lúkach a vytvárajú veľké kŕdle. Vyčkávajú na priaznivé počasie. Povel k odletu dajú staré vtáky, začnú krúžiť a stúpať do výšky a ostatné sa k nim postupne pridajú. Cestujú po stálej trase cez Maďarsko, Balkán, Malú Áziu až do strednej a južnej Afriky. Pridržujú sa riek, pri ktorých robia oddychové zastávky, nocujú a hľadajú obživu. Rozšírený názor, že bociany letia cez more je nesprávny; nad morom sa netvoria výstupné vzdušné prúdy, ktoré potrebujú pre plachtenie.
Samčekovia dorazia k svojim starým hniezdam koncom marca až začiatkom apríla. O niekoľko dní neskoršie priletia ich samičky. Páriky sa radostne vítajú, samček pritom družke láskyplne čechrá perie na krku. Potom sa venujú úprave hniezda. Starú výstielku nahradia novou, na hniezdo dajú ďalšiu vrstvu, čím sa stavba každoročne zväčšuje. Dosiahne hmotnosť až niekoľko metrákov. Do pripraveného hniezda samička znesie tri až päť vajec, sedí na nich striedavo s partnerom. Asi po mesiaci sa vyliahnu mláďatá. Spočiatku sú celkom biele, iba zobák a nohy majú čierne. Rodičia na ich striedavo dozerajú a prinášajú im potravu. Ako dvojmesačné začínajú mláďatá lietať a pohlavne dospievajú až v treťom - štvrtom roku života.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
