dopadnúť ruka hostiteľa. Blcha človeka sa vždy ponáhľa, navštevuje človeka hostiteľa krátkodobo, píše francúzsky denník Le Monde.
Blcha človeka (Pulex irritans) má nepochybne svoj pôvod v Novom svete, kde sa jej predok vyvíjal pravdepodobne v treťohorách na niekoľkých mäsožravých zvieratách. Dostala sa do Ázie a aj do Európy, pričom sa jej podarilo vždy sa prispôsobiť novému prostrediu a hostiteľom, najmä lišiakom a jazvecom. Časom sa prispôsobila aj človeku, keď ešte žil pod jednou strechou aj so zvieratmi. Odvtedy blcha človeka neopustila. Aj staré národy (Egypťania, Hebreji, Gréci a dnešné románske národy) poznali blchy, o čom svedčia nástroje - škrabadlá. Verná blcha, podobne ako jej ostatné príbuzné - existuje približne 200 druhov bĺch v Európe - nedá na seba zabudnúť, má dostatočne silné čeľuste, aby po zahryznutí si ju hostiteľ pamätal.
Blcha má apetít, pije krv často a v pomerne hojnom množstve: pri každom "hodovaní" si so sebou berie päť miligramov krvi. Avšak drobné útoky bĺch na krv človeka, aj keď sú nepríjemné, nevyvolali neľútostný boj medzi človekom a jeho blchou. Platilo to aspoň do 19. storočia, keď sa zistilo, že potkania blcha (blízka blche človeka) šírila vo veľkej miere mor. Vtedy sa zorganizoval boj a človek vytiahol proti blche prostriedky veľkého kalibru. V súčasnosti už vo vyspelých krajinách prakticky blchy človeka neexistujú: insekticídy sú dostatočne účinné a terajšie domy ľudí pomerne suché a dostatočne čisté na to, aby larvy bĺch v nich mohli prežiť. Jedna blcha kladie 10 až 20 vajíčok denne počas jedného mesiaca. Takže približne 500 drobných lariev sa usilovalo nájsť si miesto v špárach na podlahe. V minulých storočiach blchy prenikli prakticky do všetkých vrstiev spoločnosti. A keď si mohli vybrať hostiteľa, prednosť dávali ženám, zvlášť mladým, uvádza denník. Zachovalo sa to v obrazoch a rytinách zo 14. až 16. storočia ako aj v písomnej podobe.
Otázka znie, prečo blchy uprednostňovali ženy. Je to otázka pokožky alebo hormónov, kladie si otázku denník. Dlhý čas prevládal názor, že je to jemnejšou ženskou pokožkou. Zdá sa však, že pravdepodobnejšia je fyziologická hypotéza. Podarilo sa zistiť vzťahy medzi blchou a divým králikom: presnejšie hormonálnym stavom samičky divého králika. Keď tá má mať mladé a blcha sa napije jej krvi, vyvolá to v blšej samičke vývoj vaječníkov, píše denník.
Hoci niečo také medzi ženou a Pulex irritans nemôže existovať, dá sa predpokladať, že hormonálny stav ženy - priamo alebo nepriamo - ovplyvňuje "žiadostivosť" blchy. Na potvrdenie tejto tézy by boli potrebné seriózne experimentálne práce. Dobrovoľníčky sa na takýto experiment vôbec nehrnú, uzatvára denník Le Monde.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
