zákon o prístupe k informáciám. Tá sa podieľala aj na vypracovaní občianskeho návrhu, v ktorom bol hlavným mottom princíp, že čo nie je tajné, je verejné. Poslanci NR SR poslanecký návrh o slobodnom prístupe k informáciám, do ktorého boli zakomponované i občianske návrhy, v stredu definitívne schválili.
"Sme naozaj veľmi spokojní, že sa prijal takýto skvelý zákon, ktorý v mnohých ohľadoch bude predurčovať dianie v tomto štáte. Je to prvý zákon nového tisícročia. Prešlo tam všetko, čo sme my považovali za principiálne problémy," povedal včera pre KORZÁR člen koordinačného výboru OI Andrej Bartosiewicz.
Občanov bude určite najviac zaujímať, dokedy má dostať odpoveď na žiadanú informáciu a v akej výške sú určené poplatky.
- Do desiatich dní by ju mal dostať od povinnej osoby. Ak z nejakej príčiny sa tak nestane, môže sa obrátiť na jej nadriadeného a v konečnom dôsledku na súd. Poplatky sa týkajú iba materiálnych nákladov. Bude sa platiť iba za vyhotovenú kópiu, alebo ak občan chce mať informáciu na diskete, tak zaplatí iba cenu diskety.
Vieme, že občan sa môže o informácie obrátiť na samosprávy i štátne úrady. Ako je to napríklad s parlamentom?
- V znení zákona je vymenované, že NR SR poskytuje automaticky najmä súpisky o hlasovaní, alebo zoznam poslancov prítomných na rokovaní. NR SR, vláda, Úrad prezidenta SR ale budú poskytovať na požiadanie aj ďalšie informácie, na ktoré sú občania zvedaví. Zákon zakotvuje aj to, že každý úrad bude musieť na verejne prístupnom mieste, zvyčajne vo vestibule, umiestniť všetky základné údaje kto ho založil, prečo, aké sú jeho funkcie, atď.
Zákon o prístupe k informáciám nadobudne účinnosť dňom 1. 1. 2001. Aká je ďalšia úloha Občianskej iniciatívy?
- Chceme vydať rôzne brožúrky, plagáty, letáčiky, pripraviť aj televízne a rozhlasové relácie. Ide o to, aby sme vysvetlili úradníkom i občanom zmysel a jednotlivé body tohto zákona, ako bude zákon fungovať v praktickom živote.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.