Citáty zo súdobej tlače:
"Cestovali sme na majstrovstvá sveta s určitými cieľmi a prvoradým bolo, aby sme sa etablovali medzi svetovou hokejovou elitou. Ďalšími, aby sme predviedli našu typickú hru a nabrali nové skúsenosti. Myslím si, že to všetko sa nám podarilo. Nikdy som netvrdil, že budeme útočiť na medailu, takže z tohto pohľadu môžem byť s našou účasťou na svetovom šampionáte SPOKOJNÝ."
(Tréner slovenských hokejistov Július Šupler po MS '96 vo Viedni. Na tomto podujatí sa Slovensko zásluhou tragikomickej prehry so slabučkým Rakúskom, ktoré vzápätí vypadlo do B-kategórie, neprebojovalo medzi osem štvrťfinalistov play off.)
"S výnimkou Stümpela a Droppu sme hrali bez našich hokejistov zo zámoria a keďže sme teraz skončili aj bez Pálffyho, Bondru, Švehlu a ďalších o priečku vyššie, než na vlaňajších majstrovstvách vo Viedni, hodnotím vystúpenie mužstva VYSOKO POZITÍVNE."
(Šéf slovenského trénerského triumvirátu Jozef Golonka - Vincent Lukáč - Dušan Žiška po MS '97 vo Fínsku. Na tomto podujatí utrpelo Slovensko dve prehry s mužstvami mimo elitnej šestice a namiesto siedmej obsadilo 9. priečku.)
"Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré náš hokej v tejto sezóne sprevádzali, odchádzame domov SPOKOJNÍ a s pocitom, že cieľ, ktorý sme si pred odletom na MS dali, sme splnili. Ďakujem za to všetkým hráčom."
(Tréner slovenskej reprezentácie Ján Šterbák po poslednom zápase jeho zverencov na MS '98 vo Švajčiarsku. Slovensko v ňom remizovalo 1:1 s domácim mužstvom, minuloročným účastníkom B-kategórie, čím mu prepustilo pozície nad sebou.)
"Pôsobenie našej reprezentácie na šampionáte môžeme hodnotiť POZITÍVNE. Hráči ukázali a myslím si, že fanúšikovia to videli, že dokážu dať do hry srdce. Našou slabinou je fakt, že kvalita hráčskeho kádra nie je taká široká ako v iných vyspelých hokejových krajinách. Naša špička sa však môže s ostatnými porovnávať a na turnaji sme odohrali VYSOKOHODNOTNÉ zápasy."
(Prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Juraj Široký po skončení MS '99 v Nórsku. Podobne ako na všetkých dovtedajších šampionátoch so slovenskou účasťou nedokázali naši hokejisti zdolať ani jediný tím z elitnej svetovej šestice Česko, Rusko, Kanada, USA, Švédsko, Fínsko, takže sa ani nemohli vkliniť medzi ňu v štýle pamätných ZOH '94 v Lillehammeri.)
Oficiálna spokojnosť
Ak by si niekto zo šťastných a rozradostených fanúšikov slovenského hokeja pod čerstvým dojmom SKVELÉHO STRIEBORNÉHO TITULU azda myslel, že uvedené CITÁTY SPOKOJNOSTI sa týkajú pred niekoľkými dňami skončených majstrovstiev sveta 2000 v Petrohrade, mýli sa. Týkajú sa predchádzajúcej série NEÚSPEŠNÝCH MS. Popri konfrontácii zverejnených výrokov oficiálnych predstaviteľov slovenského národného mužstva so skutočnosťou (v zátvorkách za citovanými vetami) je totiž neúprosnou realitou aj nasledujúca zaujímavá tabuľka:
MS1996:30128:13(-5)1/5
MS1997:30125:10(-5)1/5
MS1998:30123:9(-6)1/5
MS1999:40137:15(-8)1/7
Čo hovoria tieto čísla? Iba toľko, že slovenskí hokejoví reprezentanti na VŠETKÝCH predpetrohradských šampionátoch dosiahli takmer NAVLAS ROVNAKÉ NEÚSPEŠNÉ VÝSLEDKY s mužstvami elitnej svetovej šestice - bez jediného víťazstva nad niektorým z nich... (Rakúsko '96: Kanada 3:3, Rusko 2:6, USA 3:4; Fínsko '97: Rusko 2:2, Česko 1:3, Fínsko 2:5; Švajčiarsko '98: Kanada 2:2, Česko 0:1, Rusko 1:6; Nórsko '99: Kanada 2:3, Švédsko 1:2, Česko 2:8, Rusko 2:2).
Čiže bez ohľadu na to, či Slovensko hralo pod trénerským vedením Júliusa Šuplera, Jozefa Golonku alebo Jána Šterbáka, o jeho umiestnení na 10., 9. či 7. mieste pravidelne rozhodoval herný systém v kombinácii s počtom zaváhaní s reprezentáciami hokejovo menej vyspelých krajín (Viedeň '96: RAKÚSKO 1:2, Nemecko 4:1; Fínsko '97: NEMECKO 0:1, LOTYŠSKO 4:5, Francúzsko 5:3, Nórsko 2:1, Taliansko 4:3; Zürich, Bazilej '98: ŠVAJČIARSKO 1:1, Taliansko 2:1, Rakúsko 5:1; Nórsko '99: bez zaváhania so slabšími súpermi, Taliansko 7:4, Nórsko 8:2).
Do tejto série NEÚSPEŠNOSTI plne zapadá účinkovanie Slovenska na Svetovom pohári 1996 (PREHRY S Ruskom 4:7, Kanadou 2:3 a USA 3:9) a najmä na ZOH 1998 v Nagane (včítane olympijskej kvalifikácie v Oberhausene '97: NEMECKO 2:3, ŠVAJČIARSKO 3:3, Ukrajina 4:1). V Japonsku sklamali naši reprezentanti s menej renomovanými hokejovými krajinami trikrát (RAKÚSKO 2:2, KAZACHSTAN 3:4, NEMECKO 2:4), zdolali len Taliansko 4:3 a s mužstvami elitnej svetovej šestice sa nestretli, pretože namiesto štartu na Turnaji storočia urobili zo slovenských hviezd NHL olympijských turistov...
Napriek tomu VÝROKY SPOKOJNOSTI z týchto čias korunoval citát z roku 1998: "Vo svojom oficiálnom vyhlásení hodnotí VV SZĽH vystúpenie Slovenska na majstrovstvách sveta 1998, vychádzajúc z reality, ako úspešné. Umiestnenie na piatom až ôsmom mieste je NAJVÄČŠÍ DOTERAJŠÍ ÚSPECH SLOVENSKÉHO HOKEJA. Cieľ sa splnil a odčinil sa neúspech po nevydarenom vystúpení na zimných olympijských hrách v Nagane."
Denník Korzár okomentoval tento výrok nasledovne: "Výňatok z agentúrnej správy z tlačovej konferencie po minulotýždňovom zasadnutí výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja je viac ako výrečný. Jeho neprehliadnuteľnou dominantou je oslavný chválospev. Pyšný a nafúkaný, sebaobdivujúci. Kto sa však čo len trošku vyzná v histórii slovenského hokeja, toho táto veľkolepá, žiariaca bublina bez štipky zdravej sebakritiky zraňuje. Zraňuje, pretože vo svojej podstate náš hokej klame a škodí mu. Táto bezočivá oficiálna ilúzia uráža všetkých slovenských majstrov sveta, Ladislavom Trojákom počínajúc a podobne tragickým skonom postihnutým Dušanom Pašekom končiac. O bezohľadnom znevážení nezabudnuteľného olympijského Lillehammeru, v ktorom sa samostatné Slovensko predstavilo svetu najmä vďaka hokeju z tej najsympatickejšej stránky, ani nehovoriac..."
Etapy vývoja
Pre porovnanie s oficiálnym vyhlásením VV SZĽH z roku 1998 uvádzame jednotlivé etapy podielu slovenského hokeja na vývoji najvýznamnejších medzištátnych svetových podujatí (bez zahrnutia NHL) od vzniku majstrovstiev sveta.
I. etapa (1920 - 1935): Obdobie od 1. MS v Antverpách, ktoré sa konali v rámci OH v roku 1920, až po 9. MS v Davose 1935, je charakterizované REPREZENTÁCIOU ČESKOSLOVENSKA BEZ SLOVENSKÉHO PODIELU. Dresy so štátnym znakom ČSR obliekali výlučne českí hokejisti a v tom čase bol ich najväčším úspechom popri niekoľkých tituloch majstrov Európy zisk dvoch bronzových medailí z MS (3. miesto Antverpy 1920 a Praha 1933). Táto etapa sa skladá z dvoch častí, keď zo štvorročného olympijského cyklu (1920, 1924, 1928) prešli svetové šampionáty od roku 1930 na každoročnú pravidelnosť.
II. etapa (1936 - 1949): V období od 10. MS v Garmisch-Partenkirchene 1936 po 15. MS v St. Moritzi 1948 (súčasť ZOH) si účasť na svetových šampionátoch v reprezentačnom mužstve Československa svojimi výkonmi vybojoval PRVÝ A DLHÉ ROKY JEDINÝ SLOVÁK LADISLAV TROJÁK Z KOŠÍC. Najvýznamnejším úspechom čs. tímu v predvojnových rokoch tejto etapy (1936 - 1939) bol opäť bronz z Prahy '38. Počas vojny po rozdelení štátu odohrala samostatná slovenská reprezentácia 10 medzištátnych zápasov. Na premiérovom povojnovom šampionáte v Prahe '47 PRISPEL LADISLAV TROJÁK K PRVÉMU TITULU MAJSTROV SVETA PRE ČESKOSLOVENSKO piatimi gólmi SPOLU S kanadským Slovákom MATEJOM BUCKNOM NA TRÉNERSKEJ LAVIČKE. Táto dvojica sa o rok neskôr podieľala na zisku strieborných olympijských medailí v St. Moritzi a iba TRAGICKÉ LETECKÉ NEŠŤASTIE nad kanálom La Manche zapríčinilo, že v roku 1949 v Štokholme sa z druhého titulu svetových šampiónov (ako jediného v spoločných hokejových dejinách Československa) netešil žiadny Slovák.
Druhá etapa sa skladá z nasledujúcich štyroch častí:
- predvojnové šampionáty;
- roky II. svetovej vojny, násilné rozdelenie republiky a priateľské zápasy samostatnej slovenskej reprezentácie;
- opätovný vznik ČSR a víťazné triumfy československých hokejistov na dvoch MS spolu so striebrom zo ZOH 1948;
- tragédia nad kanálom La Manche sťaby osudové predznamenanie zániku zlatého mužstva.
III. etapa (1950 - 1958): Časové obdobie svetových šampionátov od 17. MS 1950 v Londýne po 25. MS 1958 v Oslo z pohľadu slovenského hokeja charakterizuje OBČASNÁ ÚČASŤ JEDNOTLIVCA v čs. preprezentačnom tíme. Z trojice Jánov (Záhorský - Jendek - Starší) sa iba brankár Jendek podieľal na zisku bronzovej medaily v roku 1955 v západonemeckých mestách, kým 3. miesto v Moskve '57 nenieslo so sebou žiadnu slovenskú príchuť. Táto etapa má dve časti, keď zánik zlatého mužstva z MS 1947 a 1949 "vďaka" brutálnym represáliám stalinisticky inštruovaných zložiek ŠtB aj v československom hokeji vytvoril totalitnú rovnicu fašizmus = komunizmus. Kým v rokoch 1940 - 1946 prerušilo kontinuitu majstrovstiev sveta vojnové besnenie, neúčasť československých hokejistov na MS 1950 a 1951 po troch rokoch triumfov (spolu s predčasným "smútočným" odchodom z rozohratých MS 1953) má politické poradie mocenského upevňovania nového systému. Druhú časť tejto etapy tvorí návrat československého hokeja na šampionáty.
IV. etapa (1959 - 1971): Od 26. MS v Prahe, Bratislave, Ostrave a Brne '59 sa datuje ROZŠÍRENIE SLOVENSKÉHO PODIELU na reprezentácii v pravidelnom každoročnom počte DVOCH AŽ TROCH MUŽOV (s výnimkou amerických MS 1962, na ktorých sa ČSSR nezúčastnila). Táto etapa je ozdobená piatimi striebornými a piatimi bronzovými medailami. Taktiež pozostáva z dvoch častí, keď takmer pravidelné pôsobenie československých hokejistov na stupňoch víťazov (až na dve výnimky) bolo raz prerušené ich neúčasťou na MS '62 v USA (v dôsledku studenej vojny).
V. etapa (1972 - 1985): Obdobie od Prahy '72 (39. MS) po Prahu '85 (50. MS) možno charakterizovať ako ZLATÚ ÉRU československého hokeja číslo 2 SO ZISKOM ŠTYROCH TITULOV MAJSTROV SVETA, účasťou vo finále Kanadského pohára a strieborno-bronzovým načahovaním sa za olympijským triumfom. SLOVENSKÝ PODIEL na tituloch svetových šampiónov v tých rokoch bol približne pätinový a mal takúto menovitú podobu - 1972 PRAHA: Vladimír Dzurilla, Milan Kužela, Rudolf Tajcnár, Július Haas; 1976 KATOVICE: tréner Ján Starší, Vladimír Dzurilla, Marián Štastný, Peter Štastný; 1977 VIEDEŇ: tréner Ján Starší, Vladimír Dzurilla, Marián Štastný, Peter Šťastný, Vincent Lukáč; 1985 PRAHA: Vincent Lukáč, Dárius Rusnák, Igor Liba, Dušan Pašek. Strieborné a bronzové medaily z ostatných šampionátov a ďalších vrcholných svetových podujatí boli v tejto etape samozrejmosťou, 5. miesto na ZOH 1980 v Lake Placid ojedinelým výbuchom.
VI. etapa (1986 - 1992): Po zisku domáceho prvenstva hokejistami VSŽ Košice sa na 51. MS v Moskve 1986 objavilo NAJVIAC SLOVENSKÝCH HRÁČOV v celej histórii československej reprezentácie. Tréner Starší nominoval do mužstva 8 Slovákov (Božík, Slanina, Rusnák, Liba, Pašek, Vodila, Staš, Svitek), ale po ŠOKUJÚCICH PREHRÁCH s Poľskom 1:2 a NSR 3:4 hrali obhajcovia titulu majstrov sveta z Československa v skupine o záchranu... ÚPADOK ČESKOSLOVENSKÝCH AMBÍCIÍ v záverečnej etape spoločného vývoja dokumentujú 6. miesta na ZOH '88 v Calgary a na MS '91 vo Fínsku. Vrcholom tejto etapy bola séria bronzových medailí a tretím miestom na 56. MS v Prahe a Bratislave '92 sa Česi so Slovákmi napokon rozlúčili.
Éra samostatnosti
Éra slovenskej hokejovej samostatnosti sa do tohto roku skladala Z DVOCH ETÁP, ktoré od seba VÝRAZNE ODDEĽUJE ĎALŠIA ŠOKUJÚCA PREHRA S OUTSIDEROM, tentoraz s Rakúskom 1:2 na 60. MS vo Viedni '96.
I. samostatná etapa (1993 - 1995): Toto časové obdobie je charakterizované zrodom samostatného národného mužstva a úspešnou fázou KVALIFIKAČNÝCH PRVENSTIEV, ktoré boli jedinou cestou návratu Slovenska z administratívne nariadeného suterénu medzi elitu svetového hokeja. Sheffield '93 (olympijská kvalifikácia), Spišskú Novú Ves a Poprad '94 (MS "C") a Bratislavu '95 (MS "B") KORUNOVALI ZOH '94 V LILLEHAMMERI, kde Slovensko vyhralo všetky 3 zápasy s mužstvami mimo silnej šestky, porazilo Kanadu 3:1, remizovalo so Švédskom 4:4 a s USA 3:3 po mimoriadne sympatických výkonoch obsadilo konečné 6. miesto. PÔSOBENIE V NÓRSKU BOLO SKUTOČNÝM, DOTERAZ NAJVÄČŠÍM ÚSPECHOM SAMOSTATNÉHO SLOVENSKÉHO HOKEJA.
II. samostatná etapa (1996 - 1999): Od zlomovej prehry s Rakúskom vo Viedni '96 sa datuje ETAPA STAGNÁCIE SLOVENSKÉHO HOKEJA, ktorá trvala do mája 2000 a nič na nej nezmenilo ani účinkovanie našej reprezentácie na 62. MS vo Švajčiarsku. Napriek oficiálnemu vyhláseniu výkonného výboru SZĽH. Priložený graf zobrazuje umiestnenia čaeskoslovenských, slovenských a českých reprezentantov od 1. MS 1920 v Antverpách, ktoré boli ozdobené bronzovými medailami. Úplne jasne ukazuje, že od Lillehammeru '94 nebolo Slvovensko na žiadnom podujatí schopné nielenže sa vklíniť medzi elitnú šesticu hokejového sveta, ale ani obhájiť pozície na čele jej prenasledovateľov. Akýkoľvek oficiálny sebaklam v tomto smere slovenskému hokeju škodí, pretože uráža skutočne dosiahnuté úspechy a zraňuje tých, ktorí sa o ne zaslúžili.
Na pozadí stagnácie slovenského hokeja v tejto etape neuveriteľne žiari zlatá hokejová éra českej samostatnosti, ozdobená troma titulmi svetových šampiónov a najmä olympijským triumfom na Turnaji storočia v Nagane.
III. samostatná etapa (2000):
Zatiaľ poslednú etapu slovenského hokeja možno nazvať veľmi jednoducho, avšak o to triumfálnejšie - SKVELÉ STRIEBRO Z PETROHRADU 2000. Vynikajúci strelec a kapitán našej reprezentácie Miroslav Šatan charakterizoval vystúpenie Slovenska na petrohradských majstrovstvách sveta krátko po návrate slovami: "Naše mužstvo sa dalo dokopy ako nikdy predtým a dosiahlo úspech ako nikdy predtým." Napriek tomu, že týchto jeho štrnásť slov plne vystihuje celú podstatu slovenského účinkovania na MS v Rusku, odolá sa im prizrieť trošku detailnejšie.
Čo sa stalo v Petrohrade?
Priložený graf úplne jasne znázorňuje, aký obrovský skok medzi ozajstnú elitu reprezentačná Slovač v minulých dňoch urobila. Smerové tabuľky štvrťfinálového rázcestia petrohradského šampionátu jej totiž ponúkali iba dve možnosti ďalšieho putovania hokejovým svetom - buď žiarivý historický prelom, alebo sériovú pečiatku šedivosti číslo 5.
Prečo? Pretože napriek zdolaniu troch súperov z hokejovo menej vyspelých krajín bez jediného zaváhania (Rakúsko 2:0, Taliansko 6:2, Nórsko 9:1) dosiahla naša reprezentácia v súbojoch s elitnou šesticou v základnej a osemfinálovej skupine takmer navlas rovnaké výsledky, ako na všetkých štyroch predchádzajúcich majstrovstvách sveta, na ktorých sa Slovensko zúčastnilo (Fínsko 2:2, Česko 2:6, Kanada 3:4). Podobnosť týchto výsledkov s tabuľkou, uvedenou v predchádzajúcej časti článku, je priam zarážajúca.
MS 2000 (v skupinách):
30127:12(-5)1/5
Takže pred štvrťfinále play off bolo bez najmenších pochybností zrejmé, že bez víťazstva nad protivníkom z elitnej šestice reprezentácie dvojkríža na troch vŕškoch etapu stagnácie ani v Petrohrade 2000 neprekoná...
Na obrovskú radosť slovenských fanúšikov však naši hokejisti nadviazali na niť pretrhnutú kdesi v olympijskom Lillehammeri '94, črtajúcu sa výnimočnú šancu perfektne využili a zdolaním USA 4:1 začali spanilú jazdu za striebornými medailami. Semifinálovým víťazstvom 3:1 nad Fínskom a viac než dôstojným finálovým vystúpením proti Česku (3:5) uzavreli petrohradský zápasový účet s mužstvami elitnej šestice do nasledujúcej konečnej podoby:
MS 2000:621317:19(-2)5/7
Keďže pred Petrohradom 2000 dokázalo Slovensko vyhrať nad niektorým z tímom zo spomínanej elitnej šestice iba v Lillehammeri 1994 (Švédsko 4:4, USA 3:3, Kanada 3:1, Rusko 2:3 po predĺžení, Česko 1:7), pre porovnanie uvádzame aj olympijskú bilanciu z toho roku:
ZOH 1994:512213:18(-5)4/6
Slovenské víťazstvá nad outsidermi bez jediného zaváhania boli aj v Lillehammeri samozrejmosťou (Taliansko 10:4, Francúzsko 6:2, Nemecko 6:5 po predĺžení).
A tak sa v Petrohrade 2000 stalo, že zriedkavé prieniky "malých" medzi šesť "veľkých" v deväťdesiatych rokoch XX. storočia (ZOH '94 - 6. Slovensko na úkor USA; Svetový pohár '96 - postup Nemecka na úkor Česka; MS '98 - 4. Švajčiarsko na úkor USA, i keď Švajčiari s týmto mužstvom v priamom súboji prehrali, zdolali Rusov a vďaka hernému systému postúpili do semifinále) obohatilo Slovensko skvelým 2. miestom a striebrom na úkor neuveriteľného výbuchu domácich Rusov. Slovač získala medaily v ôsmom roku od samostatného vstupu na svetovú hokejovú scénu, hoci už v druhom roku samostatnosti sa pre ňu stalo odrazovým mostíkom 6. miesto z olympijského Lillehammeru. Medzitým však so železnou pravidelnosťou pôsobila mimo prvej šestky...
Ovácie patria zaznávanému Jánovi Filcovi
Najväčšie ovácie za historický strieborný vzostup slovenského hokeja si zaslúži Ján Filc. Tento ešte pred rokom zaznávaný tréner, ktorému aj niektoré bývalé hráčske osobnosti spomedzi podtatranských mantinelov nedokázali pri preberaní funkcie reprezentačného kormidelníka prísť na meno, jednoznačne dokázal, že trénerský úspech nezaručuje známe meno z hráčskej minulosti, ale v prvom rade komplexný súhrn psychologicko-pedagogicko-strategicko-takticko-odborných predpokladov pre túto náročnú prácu. Tento niekdajší juniorský reprezentant v československej bránke dokázal dať dokopy kvalitné jednoliate mužstvo, v ktorom sa prelínali hviezdy zo zámorskej NHL, legionári z európskych súťaží, domáci extraligoví hráči, reprezentačná juniorská mlaď i symbol rozporuplnosti vývoja slovenského hokeja v etape stagnácie, navrátilec Vlastimil Plavucha. Ten sa po sklamaniach z Nagana i z divadelného finálového vyvrcholenia domácej West extraligy 1998 medzi bratislavským Slovanom a VSŽ Košice vzdal dresu s dvojkrížom na troch vŕškoch, aby v ňom opäť zabojoval v pravý čas.
A tak Ján Filc po prvej medaile v histórii (juniorský bronz dvadsiatky z minuloročných MS v Kanade) priviedol samostatný slovenský hokej aj k jeho doposiaľ bezkonkurenčne NAJVÄČŠIEMU ÚSPECHU.
Ako sa však petrohradské striebro pretavilo do jeho hodnotenia svetového šampionátu 2000? "Som veľmi rád, že naša športová verejnosť takýmto spontánnym spôsobom ocenila náš úspech a dokázala sa z neho tešiť. Je príjemné stretávať kolegov a aj ľudí, ktorých ani nepoznám a gratulujú mi. To je všetko krásne, no treba si uvedomiť, že každý úspech k niečomu aj zaväzuje. A i keď je to svojím spôsobom tak trochu paradox, možno, že zlato by bolo až príliš veľa na to, aby sme rovnými nohami zostali stáť na zemi. Lebo na to, aby sme mohli skutočne povedať, že sme sa zaradili do svetovej špičky, máme ešte strašne veľa vecí pred sebou, či v oblasti organizačnej, odbornej i ekonomickej. To bude naša úloha na najbližšie dni, pretože je dôležité, aby sme vytvorili potenciál na garantovanie opakovateľnosti týchto úspechov, aby to nebolo založené na jednej menšej skupine hráčov a momentálnej situácii. Predpoklad úspechu je založený na systematickej práci a podmienkach, ktoré sú adekvátne tomu, čo svetový šport vyžaduje," povedal Ján Filc po nezabudnuteľnej bratislavskej noci radosti.
Kto porovná hodnotiace slová Jána Filca s citovanými výrokmi o úspechoch slovenského hokeja na MS 1996, 1997, 1998 i 1999, tomu je jasné, že tento mimoriadne úspešný reprezentačný tréner veľmi dobre vie, že najťažšie obdobie jeho mužstva ešte len príde. Veď aj bronzová dvadsiatka tohto roku vytriezvela, keď horko-ťažko zachránila pre Slovensko elitnú kategóriu juniorských MS, na medailu nesiahla ani vlani rovnako bronzová osemnástka a aj majstrovské Košice vzápätí po titule zúfalo bojovali o záchranu vo West extralige.
Napriek tomu, striebornú radosť si ešte na Slovensku plnými dúškami vychutnajme!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
