Deballage - Rozbaľovanie, zahralo Divadlo Wandy Siemaszkovej z Rzeszowa hru tohto neustále provokujúceho režiséra a výtvarníka v jednej osobe.

A skutočne, tým, čo vydržali, naskytlo sa divadlo výtvarných symbolov a metafor o tom, že "rozbaliť" možno aj Pandorinu skrinku plnú hriechov. Najprv sa objavili tiene, potom sa z papierového obalu vynorila ruka a hlava blázna, hľadajúca kontakt so spriaznenou dušou. Takto sa začal dialóg postáv vyliahnutých zo zámotku. Blázon, básnik, uzurpátor, krásna idiotka, anjel so zlomeným krídlom, dáma s červenou šnúrkou - charaktery provokujúce, zrkadliace našu malosť, nedostatok lásky a nenávisť.

" Veď tá herečka má skutočne holé prsia," šepla prekvapene kamarátke jedna s prizerajúcich sa diváčok vo chvíli, keď sa z papiera vylúpla "dáma s červenou šnúrkou". Sledovali sme deštrukciu vzťahov, pre žalúdky konzumného diváka možno trochu priprovokujúcu. Postavy v plynových maskách, motívy často sa opakujúce v tvorbe režiséra, ktorý zažil Osvienčim. Videli sme ľudí píliacich si konár pod vlastným zadkom, pasívne sa poddávajúcich uzurpátorovi. Až po vyvrcholenie v podobe absolútneho zničenia všetkého, čo pripomínalo obal. Na scéne ostal len ďalší papierový horizont so siluetami aktérov tušenie nového začiatku. V tej chvíli sa pred našimi užasnutými zrakmi vznietil aj ten.

Divadlo živlov si však urobilo vlastný scenár. Oheň sa totiž začal povážlivo šíriť po javisku plnom nafúknutých pneumatík. V tej chvíli sa herci namiesto klaňačky chopili hasičského náradia. Nasledoval zaslúžený potlesk. "Nič nepredvídané, takto to malo vyzerať," prezradil mi v zákulisí samotný mág Josef Szajna, ktorý si kladie nezodpovedateľnú otázku: Prečo je zlo, keď všetci chceme dobre. Výstavu jeho objektov a diel môžete zhliadnuť v Múzeu Vojtecha Löfflera.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.